Boháčov-oligarchov nechal kedysi Boris Jeľcin rozprávkovo stučnieť bez ohľadu na zákony a oni mu nezostali dlžní. S Putinom mala prísť akási ruka práva. Tí, ktorí začali hrať na vlastné tričko či verejne kritizovať, sú dnes v exile. S ostatnými uzavrel Putin akúsi dohodu o neútočení.
Chodorkovskij je produktom tej istej éry ako Berezovskij či Gusinskij, s mocou ani mafiou si však nikdy rukou nepotriasal - aspoň sa to nevie. Je „len“ finančníkom, ktorý sa vypracoval na šéfa a spoluvlastníka konzorcia Jukos, po spojení so Sibnefťom štvrtého najväčšieho súkromného producenta ropy na svete. A je „len“ multimiliardárom, ktorý verejne podporuje liberálnu pravicu (zaviedol by vraj parlamentný systém!), kúpil si známe noviny a šéfredaktorom urobil Jevgenija Kiseľova, šéfa spravodajstva NTV, vyhodeného po prehranej bitke tejto poslednej nezávislej televízie o nezávislosť. V decembri sú v Rusku parlamentné, na budúci rok prezidentské voľby. A Chodorkovskij má ambície. Je však aj druhý možný kľúč ku kauze: Jukos-Sibnefť rokuje o vstupe silného amerického partnera, ktorý chce údajne odkúpiť 40 percent akcií, a Kremľu sa to nepáči.
Putinova reakcia asi nášho čitateľa neprekvapí - prezident mlčí a ukazuje na príslušné činné orgány. Nuž, prezident v prezidentskom systéme môže aj mlčať, keď kukláči okázalo vlečú dôležitého biznismena ako teroristu. Nech národ vidí, že sa s nimi nemaznáme. A kto si trúfne nechať si od takého financovať volebnú kampaň?
Nakoniec otázka pre západných politikov: Je to to Rusko, s ktorým chcete budovať nadštandardné vzťahy a brať ho do svojich ekonomických či dokonca branno-bezpečnostných zoskupení? Putin veľmi stojí o pragmatickú, ekonomicky výhodnú spoluprácu s EÚ, s každým. Ale keď príde na to, ukáže sa, kto sedí v Kremli - väčšinovo zvolený Jeľcinov dedič - bývalý agent KGB so suitou.
