Stipe Mesič: Som občan-prezident
Záhreb 20. septembra (TASR) - Chorvátsky prezident Stipe Mesič
pricestuje 25. septembra na pozvanie Rudolfa Schustera na oficiálnu
návštevu Slovenska. Pri tejto príležitosti poskytol TASR rozhovor
o súčasnej situácii vo svojej krajine, o cieľoch a zámeroch práce
vyplývajúcej z funkcie hlavy štátu i o vzťahoch medzi Chorvátskom
a Slovenskom.
Otázka: V prejave na inauguračnom akte ste vyhlásili, že chcete
byť prezidentom všetkých občanov, že budete občan-prezident. Čo
vyžaduje naplnenie tohto záväzku?
Odpoveď: Málo i veľa. Predovšetkým to chce, aby som ostal taký,
akým som aj bol, teda otvorený a prístupný ľuďom. A potom aby som
v očiach a vo vedomí ľudí rozbil predstavu o prezidentovi, ako
o akomsi vzdialenom a nimi nedotknuteľnom človeku, ktorý má vždy
pravdu, a vtedy, ak ju nemá, nikto mu to nesmie povedať. Inými
slovami, želám si, aby ma občania Chorvátska považovali za jedného
z nich, za niekoho, kto s určitým politickým programom kandidoval na
prezidenta, komu na základe tohto programu vyslovili dôveru a ktorý
sa preto, že zvíťazil vo voľbách, nestal niekým iným. Mňa kandidovala
moja strana, ale hneď po víťazstve som z nej vystúpil z vlastnej
iniciatívy, čo je už teraz podľa ústavy povinnosťou každého, kto
zvíťazí v prezidentským voľbách. A aby som dokončil odpoveď,
zdôrazňovaním, že si želám byť prezidentom všetkých občanov, som
chcel upozorniť, že budem celkom iný ako môj predchodca Franjo
Tudjman. Ten vždy bol a ostal v prvom rade predsedom svojej strany
a až potom prezidentom štátu a tak ho mnohí kvôli tomu považovali len
za prezidenta tých občanov, ktorí boli členmi a prívržencami
Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ).
Otázka: Aký je vzťah prezident-vláda-parlament vo vašej
krajine?
Odpoveď: Po takmer celom desaťročí dominácie šéfa štátu si
teraz len zvykáme na to, že vláda zodpovedá parlamentu a nie
prezidentovi republiky, že ministrov menuje a odvoláva premiér a nie
prezident, že prezident má určité právomoci, ale ani zďaleka také,
aké mal donedávna. Zvykáme si teda na klasický model parlamentnej
demokracie. A že pri tomto navykávaní môže občas dôjsť
i k nedorozumeniam a krátkym spojeniam, že sa môže ukázať, ako si
niekto želá viacej moci, než mu ústava skutočne umožňuje, zatiaľ čo
niekomu inému sa nechce dať ani to, čo je podľa ústavy jeho
povinnosťou - to sa mi nezdá ničím nezvyčajným. Opakujem, učíme sa
a zvykáme si. Dôležité pritom všetkom je, aby sme mali politický
cieľ, a tým je zavedenie stabilného a účinného politického systému.
Otázka: Čo pokladáte za najdôležitejšie ciele, ktoré ste si
predsavzali splniť, keď ste sa ujímali funkcie hlavy štátu?
Odpoveď: Stručne povedané, sľúbil som, že budem
občan-prezident, a že budem prezidentom iniciatívy. Som vlastne
jedným i druhým, azda tým druhým - prezidentom iniciatívy - nie vždy
v takej miere, ako by som si želal. Faktom je, že niektoré moje
iniciatívy nepriniesli plody, pretože ich tí, ktorí ich mali
pretvoriť do konkrétnych programov a potom aj naplniť, neprijali. Ale
aj to je súčasťou procesu zlaďovania vzťahov medzi prezidentom
a vládou a hľadania pravej miery pri predkladaní iniciatív z jednej
strany a zo strany druhej pri ich realizácii, a to aj vtedy, ak
neprichádzajú z vlastných radov. Musím zopakovať, že sme prezidentský
systém mali takmer celé desaťročie a parlamentný ešte nedovŕšil dva
roky.
Otázka: Hospodárska situácia v Chorvátsku je zložitá. Aké sú
priority rozvoja ekonomického komplexu v najbližších rokoch?
Odpoveď: V podmienkach relatívne stabilných cien, reálneho
valutového kurzu a úrokov a vo vhodnom konkurenčnom prostredí sa
usilujeme vytvoriť účinnú hospodársku štruktúru a primeranú
zamestnanosť. Vstup nášho hospodárstva do voľnej obchodnej zóny
s krajinami CEFTA a tým aj so Slovenskom zvýši konkurencieschopnosť
našej ekonomiky na domácom trhu a naši vývozcovia budú mať
priaznivejšie podmienky v týchto štátoch. Nazdávam sa, že čo sa týka
strednej Európy máme určitý náskok v sektore služieb ako je doprava,
a to vrátane železničnej, potrubnej a lodnej, a taktiež turizmus. Náš
priemysel kvôli stratám niekdajších trhov a problémom pri
transformácii ekonomiky prišiel o vysoké čiastky a tak dúfame, že
otvorením stredoeurópskych trhov sa oživí najmä farmaceutický,
energetický, potravinársky a elektrotechnický priemysel. Hodno
pripomenúť, že voľná obchodná zóna umožní nákup lacnejších surovín
pre náš priemysel i lacnejšie zásobovanie turistického odvetvia.
Otázka: Mohli by ste charakterizovať súčasnú spoločenskú
a politickú atmosféru u vás?
Odpoveď: Stále ešte bojujeme s dedičstvom minulosti a odporom
tých síl, ktoré museli odovzdať moc po voľbách v roku 2000.
V demokracii to, čo som práve povedal, môže znieť trochu čudne,
pretože je normálne, že niekto vo voľbách stratí moc, ale normálnym
je potom aj to, že si želá túto moc v úlohe opozície opäť získať.
V Chorvátsku však ešte všetci nechápu demokraciu tohto druhu. Preto
porazená politická skupina redukuje opozičnú činnosť na sabotovanie
práce súčasnej vlády, a to je opäť následok skutočnosti, že ľudia
z terajšej opozície sú si vedomí svojej zodpovednosti za
katastrofálny stav ekonomiky a za nahromadené sociálne problémy.
A tak by najradšej zvrhli súčasnú moc ešte predtým, než by sa tá
konečne rozhodla nastoliť otázku ich zodpovednosti za všetko, čo sa
dialo v uplynulom desaťročí.
Otázka: Ako hodnotíte desaťročné obdobie svojho predchodcu
prezidenta Franja Tudjmana a ako sa Chorvátsko vysporadúva s érou
tudjmanizmu?
Odpoveď: Nemožno poprieť historický fakt, že je Tudjman prvým
prezidentom samostatného chorvátskeho štátu. Ale zároveň nemožno
zabúdať, že Tudjman Chorvátsko nevytvoril, ale vedel iba rozpoznať
politické okolnosti, ktoré napomáhali jeho vzniku a využiť ich.
Chorvátsko vytvorili jeho občania. Tudjman má nepochybne svoje
zásluhy, ale vyskytli sa aj chyby, akou bol napríklad neúspešný model
privatizácie. Nemožno obísť ani tichý súhlas s niektorými vecami,
ktoré sa diali na chorvátskej strane počas vojny a kvôli ktorým sme
teraz v stálom spojení s haagskym tribunálom. Čo sa týka neúspechov,
určité fakty iba teraz vychádzajú na svetlo, ale myslím si, že na
konečný obraz si treba ešte počkať. Vo voľbách roku 2000 sme dostali
mandát na zmeny a tie zmeny nevyhnutne zahŕňali aj to, čo by som
nazval detudjmanizmom, teda zbavenie spoločnosti všetkých neduhov,
ktoré sa nakopili v časoch Tudjmanovho vládnutia. Žiaľ, tento proces
nenapreduje dostatočne rýchlo a tak aj teraz ešte čelíme mnohým
problémom, ktoré by už takmer dva roky po voľbách nemali existovať.
Otázka: Čo považujete za rozhodujúce páky snáh Chorvátska
začleniť sa do euroatlantických štruktúr?
Odpoveď: Tie, ktoré reprezentujú demokratické Chorvátsko, tie,
vďaka ktorým v roku 2000 HDZ stratilo moc. Všetky politické sily,
ktoré zaťahujú Chorvátsko do novej izolácie, sú nepriateľské politike
začleňovania sa našej krajiny do euroatlantickej integrácie.
Otázka: Aké sú vzťahy Chorvátska k ostatným krajinám bývalej
Juhoslávie?
Odpoveď: So Slovinskom máme veľmi dobré vzťahy aj napriek
určitým doposiaľ nevyriešeným otázkam. S Bosnou a Hercegovinou sú
kontakty neporovnateľne lepšie ako pred rokom a stále sa rozširujú.
Vzťahy s JZR sú každopádne lepšie po páde Miloševiča aj keby som bol
rád, ak by chorvátska strana v tomto procese ďalšej normalizácie
prejavila viac iniciatívy. S Macedónskom máme dobrú spoluprácu bez
otvorených otázok. Je v záujme Chorvátska, aby malo dobrú kooperáciu
so všetkými susednými krajinami, teda aj s tými, ktoré boli niekedy
juhoslovanské federálne jednotky. To však neznamená návrat na Balkán
a ešte menej vytváranie akejsi novej Juhoslávie, ako to niekedy vedia
vyhlasovať naši politickí protivníci. Je to akceptovanie skutočnosti,
že tieto krajiny sú našim prirodzeným trhom a mohli by sme s nimi
spoločne vystupovať na tretích trhoch.
Otázka: Slovensko-chorvátske vzťahy sú tradične priateľské bez
otvorených problémov. Ich rozsah však nezodpovedá možnostiam, najmä
v oblasti hospodárskej. Čo by ich mohlo, podľa vášho názoru,
podstatne zintenzívniť?
Odpoveď: Už som vám povedal, že očakávam väčšiu spoluprácu
otvorením zóny voľného obchodu so Slovenskom. Vzájomná obchodná
výmena je príliš skromná. Napríklad vlani dosahoval náš vývoz na
Slovensko iba 13 miliónov dolárov a dovoz 61 miliónov dolárov.
Obchodný schodok nás neznepokojuje, pretože ho ľahko môžeme pokryť
vývozom služieb akými sú doprava a turizmus. Znepokojuje nás však
nízky stupeň ekonomickej výmeny. Budúci rast našej hospodárskej
spolupráce už zaručuje celý rad medzištátnych dohôd, akými sú
napríklad dohody o vzájomnom obchode a platbách, o ochrane a podpore
vkladov, o veterinárnej ochrane, turistickej spolupráci, v príprave
je zmluva o využívaní jadranských prístavov. Podpísali sme už aj
dohodu o využití jadranského ropovodu a tranzitného plynovodu. Čo je
však najdôležitejšie, chýli sa ku koncu proces uzavretia dohody
o voľnom obchode, ktorý by sa mal čo najskôr uzavrieť.
Otázka: Na ktoré otázky budete klásť dôraz v nadchádzajúcich
rozhovoroch s prezidentom Rudolfom Schusterom a ďalšími slovenskými
predstaviteľmi?
Odpoveď: Nemáme žiadne otvorené politické otázky a tak dôraz
položím na upevňovanie a rozširovanie našej hospodárskej spolupráce
prirodzene v obojstrannom záujme. S ohľadom na najnovšie udalosti vo
svete však budeme hovoriť aj o hrozbe globálneho terorizmu a aj
o tom, kde je miesto Chorvátska a Slovenska v boji proti tomuto
nebezpečenstvu.
Záujem Slovákov o české vysoké školy neutícha
Praha 19. septembra (TASR) - Záujem slovenských študentov o štúdium
na českých vysokých školách pretrváva. Univerzita Karlova (UK)
v Prahe na akademický rok 2001/2002 prijala celkovo 739 študentov zo
Slovenska. Do prvého ročníka na fakultách Vysokej školy ekonomickej
(VŠE) by malo v tomto školskom roku nastúpiť 372 Slovákov.
Ako TASR informoval hovorca UK Václav Hájek, do prvých ročníkov
17 fakúlt UK v tomto školskom roku nastúpi 10.000-11.000 prvákov, čo
je približne o desať percent viac, ako minulý rok. Vlani do prvých
ročníkov na UK nastúpilo 564 Slovákov.
Najväčšiemu záujmu Slovákov sa tento rok teší
Matematicko-fyzikálna fakulta UK, ktorá prijala 224 študentov zo SR.
Hneď za ňou nasleduje 1. lekárska fakulta, kde by malo nastúpiť 186
slovenských študentov. Veľký záujem je aj o štúdium na Právnickej
fakulte, ktorá očakáva 84 Slovákov, Prírodovedecká fakulta prijala 64
študentov a na Filozofickú fakultu sa chystá 43 študentov zo
Slovenska.
Veľkému záujmu slovenských študentov sa teší aj Vysoká škola
ekonomická v Prahe, ktorá na svoje fakulty v akademickom roku
2001/2002 prijala približne 3700 prvákov, z toho 372 slovenských
študentov.
Ako pre TASR uviedla Anna Fričová z pedagogického oddelenia,
najväčší záujem je o Fakultu medzinárodných vzťahov, ktorá prijala 97
Slovákov. Hneď za ňou nasledujú Fakulta financií a účtovníctva, kde
má nastúpiť 87 slovenských študentov a Fakulta národohospodárska s 79
Slovákmi v prvom ročníku.
Možnosť štúdia na českých vysokých školách za rovnakých
podmienok, ako domáci študenti, minulý rok využívalo celkovo 3542
Slovákov. Na slovenských vysokých školách študovalo len 264 občanov
ČR.
Hoci český rozpočet stoja slovenskí študenti ročne 100 miliónov
korún, podľa ministra školstva Eduarda Zemana nejde o príliš veľkú
čiastku. Slovenskí študenti podľa neho zároveň zvyšujú úroveň českých
vysokých škôl.
Na bezpečnostnej konferencii v Užhorode sa zúčastňujú aj experti zo SR
Užhorod 20. septembra (TASR) - Trojdňovú medzinárodnú konferenciu
o bezpečnostnej politike otvorili dnes v Užhorode.
Na podujatí, ktoré v rámci programu spolupráce medzi Ukrajinou
a Severoatlantickou alianciou zorganizovala Ukrajinská atlantická
rada, sa zúčastňujú experti z Bulharska, ČR, Francúzska, Litvy,
Maďarska, Nemecka, Poľska, Ukrajiny, USA i SR, ako aj zástupcovia
NATO.
Predmetom rokovania je posúdenie procesu transformácie
obranných a bezpečnostných systémov a analýza národnobezpečnostných
koncepcií a legislatívneho zázemia obranných doktrín krajín strednej
a východnej Európy v svetle výziev modernej epochy.
Delegáti konferencie, vrátane vojenských atašé účastníckych
krajín akreditovaných v Kyjeve, prediskutujú aj možnosti bilaterálnej
a multilaterálnej spolupráce vo vojenskej a bezpečnostnej sfére, a to
v súvislosti s koncepciou medzinárodnej vojenskej spolupráce, ktorú
nedávno schválili na Ukrajine. Na podujatí sa bude hovoriť aj
o reforme ukrajinských ozbrojených síl a podpore tohto procesu zo
strany členských krajín NATO.
Nový slovenský veľvyslanec v Japonsku odovzdal poverovacie listiny
Tokio 20. septembra (TASR) - Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR
v Japonsku Július Hauser odovzdal dnes poverovacie listiny japonskému
cisárovi Akihitovi.
Pri tejto príležitosti Július Hauser konštatoval, že medzi SR
a Japonskom sú tradične dobré vzťahy, ktoré nie sú zaťažené otázkami
zásadného významu a deklaroval pripravenosť maximálne prispieť k ich
ďalšiemu rozvoju a dynamizácii vo všetkých oblastiach spoločného
záujmu. V rozhovore sa cisár Akihito zaujímal o rozvoj bilaterálnych
vzťahov a ocenil najmä možnosť štúdia japonského jazyka na Slovensku.
Skupina Elán vypredala vstupenky na koncerty vo všetkých mestách ČR
Brno 20. septembra (TASR) - Skupina Elán, ktorá začne svoje turné po
českých mestách pod názvom Deo Forte Tour 2001 24. septembra
v Ostrave, rozhodne nemá núdzu o priaznivcov. Prvý raz v histórii
hudobných koncertov usporiadaných v ostravskom Paláci kultúry
a športu slovenská kapela vypredala celú halu, uviedla Simona
Součková z usporadúvajúcej agentúry.
V Ostrave predali dovedna 12 tisíc vstupeniek, v Zlíne, kam
skupina zavíta dva dni potom, boli lístky vypredané už mesiac pred
termínom koncertu. Rovnaká situácia je aj v Brne, ktorého hala Rondo
pojme asi 10.000 divákov a kde vystúpi Elán 1. októbra.
Vystúpenie Elánu je súčasťou prvého turné kapely po trojročnej
odmlke, a tak si ho málokto chcel nechať ujsť. "Kvôli veľkému záujmu
kapela rozšírila oproti pôvodnému plánu koncerty na 5. októbra do
Třebíča, i počet vystúpení v Prahe," uviedol Aleš Hrbek z agentúry,
ktorá organizuje koncerty na južnej Morave. Podľa neho sú už
vypredané i koncerty v pražskej Lucerne.
Fanúšikovia rockovej skupiny, ktorá oslavuje tridsiate výročie
svojho vzniku, budú počuť prierez ich tvorbou za posledných 20 rokov.
Deo Forte Tour 2001 sa totiž koná pri príležitosti dvadsiateho
výročia profesionálneho účinkovania kapely. "Za ten čas máme na konte
250 pesničiek, 25 z nich sa vojde do dvojhodinového programu,"
povedal na tlačovej konferencii v Brne Jožo Ráž. Prierez tvorbou
z minulých rokov doplnia novinky z pripravovaného albumu Elán 3000.
Jožo Ráž sa pred české publikum vracia po niekoľkoročnej
nútenej prestávke. Kvôli vážnej nehode sa dlhodobo liečil z vážneho
poranenia hlavy. Posledný plánovaný koncert skupiny Elán v Brne
v júni 1998 museli práve kvôli jeho nehode usporiadatelia zrušiť.
Tohtoročné turné začala skupina v štyroch amerických mestách,
v Českej republike ho budú fanúšikovia počuť v siedmich mestách
a koncom októbra vystúpi kapela doma na Slovensku.
Fanúšikovia Elánu uvidia skupinu v Ostrave ešte raz, a to 17.
novembra, kde vystúpi spoločne s kapelou Buty, No Name a Kabát,
informovala Součková.
Česká televízia: Vznikla spoločná vojenská jednotka ČR, SR a Poľska
Praha 20. septembra (TASR) - Slovensko, Poľsko a Česká republika
začali budovať spoločnú bojovú jednotku. Dohodu o tom podpísali
ministri obrany všetkých troch krajín na Oravskom hrade. Varšava
a Praha tak podľa svojich zástupcov jasne podporili vstup Slovenska
do NATO.
Ako uviedla Česká televízia, spoločná brigáda bude mať 2418
vojakov. Určená bude tak pre obranu zúčastnených krajín, ako aj pre
potreby NATO či EÚ. Vytvoria ju tri prápory, každý z nich
rozmiestnený na území domácej krajiny, sídlo pre spoločné veliteľstvo
poskytne Slovensko.
Prvým úvodným krokom k vytvoreniu jednotky bude v najbližších
mesiacoch uzavretie technickej dohody. Za veliteľa vymenujú
niektorého zo slovenských generálov, od roku 2003 sa potom začnú pre
spoločnú brigádu vyčleňovať konkrétne jednotky. Stav plnej bojovej
pohotovosti by mala spoločná jednotka dosiahnuť v roku 2005. Podľa
ministrov obrany to neznamená, že by čiastkové úlohy nemohla plniť už
skôr.
