Bratislava 30. októbra (TASR) - Návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok pri hroboch príbuzných a ich výzdoba kvetmi, ako i modlitby veriacich za duše zosnulých charakterizujú už tradične dni na prelome októbra a novembra.
Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých, ktorý je prikázaným sviatkom, a nasledujúci deň Pamiatku zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Od roku 1994 je 1. november v Slovenskej republike dňom pracovného pokoja.
Veriaci spolu s biskupmi a kňazmi si počas omší 1. novembra pripomenú svätých, ktorí v pozemskom živote žili pravým kresťanským životom. Cirkev už po stáročia spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
Aj v tomto roku sa 1. novembra popoludní uskutočnia na bratislavských cintorínoch v Slávičom údolí, na Ružinovskom cintoríne a iných miestach sväté omše alebo pobožnosti za zosnulých.
Počiatok Sviatku všetkých svätých siaha do 4. storočia, keď vo Východnej cirkvi sa svätý Efrém Sýrsky a svätý Ján Zlatoústy zmieňujú o sviatku všetkých svätých mučeníkov. Ten sa pôvodne slávil 13. mája.
V západnej cirkvi bol tento sviatok známy od 7. storočia. Zaviedol ho pápež Bonifác IV. v roku 610 ako výročie posviacky rímskeho Panteónu na počesť Panny Márie a všetkých svätých. V roku 731 pápež Gregor III. nariadil slávenie Sviatku všetkých svätých v Ríme každý rok 1. novembra. O sto rokov neskôr ho pápež Gregor IV. rozšíril na celú cirkev. Z tohto sviatku sa neskôr vyvinula aj spomienka na zomrelých, ktorá žila v cirkvi od jej vzniku, ale až opát Odilo v roku 998 v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril po celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.
