"Ktokoľvek by mohol zistiť ako prebiehalo pojednávanie, kto čo povedal, to si myslím, že je úplne adekvátne. Možno by aj bolo dobré, keby to naše médiá využili," skonštatoval šéf rezortu pre TASR.
Lipšic však nie je prívržencom priamych prenosov alebo televíznych záznamov, ktoré môžu mať podľa neho vplyv na dôstojnosť súdu. Ako príklad uviedol nahrávky novinárov s politikmi, ktoré sa často stávajú súčasťou televíznych kabaretných relácií. V prípade politikov to pripúšťa, "lebo z politikov je možné robiť si srandu". Nastrihanie scén zo súdnej siene z konkrétneho prípadu v takomto programe by považoval za zásah do dôstojnosti súdneho konania.
Na Slovensku je ústavou zabezpečené právo na informácie, v rámci ktorého je pre verejnosť i médiá možné nahrávať súdne pojednávanie na audiozáznam. Minister v tomto roku inicioval dve disciplinárne konania voči sudcom, ktorí neumožnili účastníkom konania nahrávať si jeho priebeh.
Konajúci sudca rozhoduje, či povolí rozhlasový prenos z pojednávania. Pri vynášaní rozsudku je na rozhodnutí predsedu senátu, či povolí nasnímanie aj televíziám.
Česká televízia vysielala vo štvrtok 30. októbra prvý priamy prenos zo súdnej siene, ktorý ešte pred svojím začiatkom vyvolal búrlivú politickú aj odbornú polemiku. Išlo o odvolací proces s bývalým generálnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí ČR Karlom Srbom a ďalší štyria obžalovaní, ktorí boli v júli 2002 odsúdení za prípravu vraždy českej novinárky Sabiny Slonkovej.
Živé vysielanie ČT zo súdnej siene trvalo len asi 30 minút, potom ho na základe žiadosti dvoch spoluobžalovaných a rozhodnutia súdneho senátu nariadil sudca prerušiť. Televízia naživo odvysielala až záverečný verdikt súdu. Celý proces však mohla ČT a iné televízie ďalej nakrúcať na záznam. Upozornenie: Domáca redakcia TASR ponúka k správe zvukový záznam
