Skľučujúcu správu o SDKÚ vyslal Ivan Šimko. V jeho rodnej strane vládne atmosféra zastrašovania a neslobody. Súčasné vedenie robí len politiku záujmov a neprehľadné je „finančné pozadie“. Šimko sformuloval aj poučenie z krízového vývoja - vrátiť sa k ideám pôvodnej SDKÚ. K SDKÚ hodnôt.
Disidenti, ktorí sa vyzlečú z kože, pomenujú všetky chyby okrem vlastných a zrazu stoja na javisku akoby bez minulosti, sú folklórom slovenskej politiky. Folklórom zlým a škodlivým - zacláňajú v pravdivom výhľade a bránia pomenovať veci jasne. SDKÚ nikdy nebola stranou hodnôt - možno ešte v Šimkových snoch, keď ideu „koalície názorov“ pre Dzurindu vymyslel. Stalo sa však presne to, čo múdrejší prognózovali - na SDKÚ, stranu moci, sa navešal dav kariérnych typov. Záujmy nie sú úchylkou, ale podstatou politiky SDKÚ. Už do základov SDKÚ bola vložená vierolomnosť a porušovanie dohôd. Strana povstala z SDK zradou na koaličných partneroch a autorom projektu bol - Šimko. Liberálom z Demokratickej únie, ktorí naleteli, sľúbili s Dzurindom slobodnú platformu. Nikdy ju nedostali, už na ustanovujúcom sneme im ju vzal - Šimko. To on napísal stanovy. Bol generálnym sekretárom a neskôr podpredsedom a dnes hovorí, že do financovania nevidel. To je možné, ale iba za predpokladu, že vidieť nechcel. Keby zo svojej pozície druhého muža strany prejavil záujem, každý Palacka a každý Vavrík by musel skladať účty. Šimko však neprejavil záujem. Dnes urguje „nezávislý audit“. Teraz - po tridsiatich škandáloch?
Isteže, nedá sa postaviť Šimka celkom do zákrytu s jeho katmi. Nepatril k „biznis krídlu“ SDKÚ, nie je spojený s nijakou aférou. Slúži mu ku cti, že v kauze Mojžiš povýšil princípy nad záujmy. To ho však nezbavuje ohromnej spoluzodpovednosti, je to len poľahčujúca okolnosť. Každý má právo na precitnutie a nový začiatok. Podmienkou je však pokánie a úprimnosť, čo zatiaľ v jeho prípade nehrozí. Pravdou je, že Šimka zomlela taká strana, akú si k svojmu a Dzurindovmu obrazu vytvoril.
Beata
Balogová
