Bratislava 22. septembra (TASR) - V nedeľu 23. septembra sa začne jeseň. S jej príchodom sa v našich zemepisných šírkach skráti čas, počas ktorého je Slnko cez deň na oblohe z dvanástich na osem hodín. Súčasne klesne uhlová výška Slnka nad obzorom zo 41 na 18 stupňov. Výsledkom oboch zmien bude, že na zemi zachytíme denne menej tepla od Slnka a ovzdušie sa ochladí.
Astronomická jeseň sa začne bez ohľadu na momentálnu meteorologickú situáciu o 1.05 h stredoeurópskeho letného času, keď Slnko prejde na svojej ročnej dráhe na oblohe cez rovník a presunie sa na južnú pologuľu, povedal pre TASR astronóm Záviš Bochníček.
Vysvetlil, že nie je správna domnienka, že v zimnom období sme od Slnka viacej vzdialení ako v lete. Práve naopak - v zime je Zem bližšie pri Slnku ako v lete. Sú to však spomínané dva faktory - kratšia doba svitu a malá výška Slnka nad obzorom - ktoré štvornásobne menia množstvo zachytenej energie, čo sa prejaví silným ochladením.
Ešte väčšie zmeny nastávajú v oblasti oboch zemských pólov: na severnom póle nastane polročná polárna noc, keď je Slnko stále pod obzorom, a na južnom póle nastane polročný polárny deň, keď Slnko vôbec nezapadá a stále svieti na oblohe. Oblasť polárnej noci sa do konca jesene rozšíri od pólov až k 66. severnej rovnobežke - k polárnemu kruhu - takže zasiahne sever Kanady, Grónska a najsevernejšie časti Európy a Ázie. Polárna noc však nie je typická tmavá noc, upozorňuje Bochníček, skôr pripomína súmrak a následné svitanie. Až keď Slnko klesne 18 stupňov pod obzor, nastáva pravá a tmavá astronomická noc, ktorá trvá od 13. novembra až do 29. januára, teda nie celý polrok, ale iba 77 dní, dodáva. Navyše je prerušovaná svitom Mesiaca, ktorý 5-krát za desať dní vyjde nad obzor a svojím svetlom aspoň trochu zmierni beznádejnú temnotu.
Keď u nás nastáva jeseň, na póloch polárny deň alebo polárna noc, na južnej pologuli prichádza jar. Takže na Vianoce tam bude počasie, aké u nás býva koncom júna.
