Banská Bystrica 18. februára (TASR) - Predsedom Demokratickej strany sa v sobotu stal bývalý šéf Prezídia Fondu národného majetku (FNM) Ľudovít Kaník. Vo funkcii prvého podpredsedu ho bude zastupovať primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský.
Nové vedenie strany bolo zvolené až v opakovaných voľbách, pretože po zvolení Ľudovíta Kaníka za prvého podpredsedu strany rezignoval na funkciu lídra predtým zvolený František Šebej. Delegáti volebného kongresu DS v Banskej Bystrici ďalej zvolili štyroch podpredsedov, ktorými sa stali Peter Mattoš, Juraj Barta, Jozef Kužma a Miroslav Toman.
Až po Šebejovej rezignácii prijal Kaník návrh niektorých delegátov a kandidoval na najvyšší post v strane. Z pôvodných 215 delegátov o ňom rozhodovalo len 165 zástupcov občianskej pravice na Slovensku, pretože priaznivci Františka Šebeja a Jána Langoša rokovaciu miestnosť opustili.
Ľudovít Kaník po svojom zvolení vyhlásil, že voľba vedenia občianskych demokratov prebehla legitímne. Dodal, že urobí všetko pre to, aby sa DS stala čo najsilnejšou, pretože slabé politické subjekty nie sú dobrými partnermi pre koalície. Ako partnerov, s ktorými by DS pred voľbami rada spolupracovala, menoval KDH, SDK a SMK. Uviedol tiež, že verí v spoluprácu so zástupcami DS v zákonodarnom zbore a nechce meniť hodnoty, ktoré tradične presadzuje občianska pravica na Slovensku.
V napätej atmosfére prebiehala najmä voľba prvého podpredsedu strany. Pôvodne jediný kandidát na predsedu František Šebej už pred kongresom vyhlásil, že v prípade svojho zvolenia dá túto funkciu k dispozícii, ak by ho mal zastupovať ako prvý podpredseda Ľudovít Kaník. Po zvolení Ľudovíta Kaníka, ktorého kandidátom bol Ján Langoš, navrhovaný do tejto funkcie aj Šebejom, nastal patová situácia. Šebej sa vzdal funkcie, do ktorej bol zvolený, a spolu s takmer 50 delegátmi a ním navrhovaným tímom podpredsedníckych kandidátov opustil rokovaciu miestnosť. Zvyšná časť delegátov potom navrhla ako kandidátov na najvyšší post Petra Mattoša, Alexandra Slaskovského, Ivana Brndiara a Ľudovíta Kaníka. Na prvého podpredsedu kandidoval Alexander Slafkovský.
Delegáti v opakovaných voľbách rozhodli o víťazstve Kaníka, ktorý ako jediný zo štyroch navrhovaných kandidatúru prijal. Ukázalo sa, že Kaník má výraznú podporu v regiónoch. Ján Langoš sa opieral predovšetkým o autoritu nezávislých poslancov v parlamente.
Kongres sprevádzala od začiatku ostrá výmena názorov, ktorú už dopoludnia vyvolal návrh Petra Zajaca zaradiť do programu rokovaní o etickom kódexe funkcionára DS, čo delegáti väčšinou hlasov zamietli. Diskusia o etickom kódexe delila už pred kongresom DS na dva tábory. Novozvolené predsedníctvo sa bránilo jeho prijatiu. Po zásadných zmenách vo vedení DS odstúpil aj hovorca Ondrej Dostál, ktorý kandidoval na post podpredsedu pre vnútornú politiku v zostave Jána Langoša.
Na poludňajšom kongrese DS sa po prvýkrát po piatich rokoch neuchádzal o funkciu predsedu Ján Langoš. Svoje rozhodnutie nekandidovať odôvodnil tým, že to bude prospešné pre občiansku pravicu na Slovensku, a delegátom odporučil, aby volili Františka Šebeja.
