Bratislava 23. septembra (TASR) - V budove slovenského parlamentu možno počas všedného rokovacieho dňa stretnúť nielen množstvo našich politikov, ale aj "kŕdeľ novinárov". Diktafóny, televízne kamery a mikrofóny pred tvárami zákonodarcov dotvárajú každodennú atmosféru a imidž vysokej politiky. Ako však novinárov a záujem o ich osobu vnímajú samotní volení zástupcovia občanov?
Právnik Ján Cuper (HZDS), ktorý sám istý čas pôsobil ako externý spolupracovník novín, sa podľa vlastných slov často stával terčom diskreditačných kampaní zo strany novinárov. Ako tvrdí, dosť dlho veril v mravnú a etickú čistotu novinárskych duší, no od poslednej volebnej kampane si dáva rozhovory, ktoré poskytuje, autorizovať u všetkých zástupcov médií. Neodmieta odpovedať ani na otázky zo svojho súkromného života. Ak sa v médiách objaví nepravdivá, alebo skreslená informácia, chvíľu si ponadáva, potom zavolá šéfredaktorovi a spolu s asistentom napíšu dementi. Nemravnosti však zo srdca nenávidí. Novinárov, ktorí o ňom takéto nepravdivé informácie stabilne podávajú, by bol spočiatku podľa vlastného vyjadrenia "ochotný aj autom prejsť," dnes sú mu však už nanajvýš ľahostajní.
František Mikloško (KDH) je presvedčený, že novinárov si politici musia obchádzať. "Keď človek začína svoju politickú kariéru, tak túži, aby o ňom písali dobre, a keď je už v zrelom veku svojej kariéry, alebo na odchode, tak potom mu je už jedno ako o ňom píšu, hlavná vec, že píšu," zdôraznil. Uprednostňuje "zaujímavých" novinárov, ktorí kladú vtipné, nápadité a provokujúce otázky. Články si autorizovať nedáva, pretože ako tvrdí, je na to príliš lenivý. V pamäti mu utkvel jeho prvý rozhovor, ešte ako predsedu Slovenskej národnej rady v júni 1990, kedy sa na verejnosti "preslávil" svojou odpoveďou, že "je proti tomu, aby bola zavedená ako úradný jazyk len slovenčina, pretože pozná maďarské babičky, ktoré nevedia po slovensky a nerád by ich trápil". Ako uviedol, táto reakcia sa mu stala osudnou, pretože odvtedy ho prezývajú "Maďar" alebo "maďarské babičky". Kritické články na jeho adresu mu vôbec neprekážajú a na otázky zo súkromného života už neodpovedá, pretože ako podotkol, za 10 rokov už odpovedal na úplne všetko.
Predseda Zahraničného výboru NR SR Peter Weiss (SDĽ) novinárov považuje za partnerov, s ktorými je na jednej lodi. Chápe ich snahu politika pritlačiť k múru, alebo ho "nachytať na hruškách" je však presvedčený, že politik musí vystupovať tak, aby sa prichytiť nikdy nedal. Novinárom sa nevyhýba a ani pred nimi neuteká. Má rád vzdelané, šarmantné a vtipné novinárky. Ak si článok dáva autorizovať, tak len preto, aby sa mohol vyjadriť presnejšie a opraviť drobné nepresnosti. Politika je, podľa neho ako futbal, takže sa musíte snažiť brániť vlastnú bránu a "kopať" góly protihráčom.
Podľa Tomáša Galbavého (SDK) sú novinári "spojivom" medzi občanmi a politikom. Váži si ich, má pred nimi rešpekt, a predovšetkým si dáva pozor na svoje vyjadrenia a gestá. Veľmi ho priťahujú sympatické novinárky, ku ktorým dokáže byť dvakrát úprimnejší a pravdivejší. Uprednostňuje nezávislých a objektívnych novinárov a médiá. Články si autorizovať nedáva, ako však tvrdí, ak by novinár sklamal jeho dôveru a veci by úmyselne vytrhol z kontextu, neprospelo by to ich budúcej komunikácii. Podľa jeho slov, nie je pomstychtivý a na kritické články nereaguje urážlivo. Otázky z jeho súkromia mu neprekážajú, medzi novinármi má veľa priateľov a ako sa priznal, jeho snom je stať sa novinárom.
