ry je neštandardné a nemá obdobu v žiadnej vyspelej demokratickej krajine, tvrdí šéf rezortu spravodlivosti Daniel Lipšic. V prípade schválenia novely v parlamente, by mal zákon nadobudnúť účinnosť od 1. mája budúceho roku.
Novela má a zabezpečiť jasnú, presnú a jednotnú trestnú politiku štátu, ktorú bude určovať vláda. Rezort spravodlivosti bude podľa návrhu novely vydávať všeobecné pokyny, ktorými sa prokurátori budú musieť
v praxi riadiť. Lipšic chce dosiahnuť, aby v druhovo obdobných prípadoch prokuratúra postupovala obdobne. V súčasnosti totiž prokurátori často nekonajú v podobných kauzách jednotne, čo spôsobuje problémy.
Podľa návrhu novely zákona bude môcť vláda podať na Generálnu prokuratúru SR (GP SR) žiadosť vo verejnom záujme - teda písomne požiadať generálneho prokurátora, aby v konkrétnom prípade prijal isté opatrenia. Pre generálneho prokurátora táto vládna žiadosť nebude záväzná, ale do 15 dní na ňu bude musieť odpovedať a svoje rozhodnutie zdôvodniť. Novela tiež obmedzuje monokratickosť prokuratúry v netrestnej oblasti a dáva prokurátorom viac nezávislosti.
Dôležitou zmenou je tiež sprísnenie disciplinárnych konaní voči prokurátorom. Lipšic sa domnieva, že je potrebné disciplinárnu oblasť v prípade prokuratúry zosúladiť s podmienkami v súdnictve. Novela teda zavádza nulovú toleranciu pre prokurátorov, rozširuje rozsah ich majetkových priznaní, zavádza nové kreovanie disciplinárnych senátov a sprísňuje ich disciplinárne postihy obdobne ako u sudcov. Po novom by mohol iniciovať disciplinárne stíhanie prokurátora okrem generálneho prokurátora aj minister spravodlivosti a verejný ochranca práv. Prokurátorom by sa podľa novely mohol stať iba ten, kto prejde výberovým konaním.
V návrhu novely sa tiež mení dĺžka funkčného obdobia prokurátora zo siedmich na päť rokov. Ministerstvo ďalej navrhuje, aby generálny prokurátor po uplynutí jeho funkčného obdobia nemohol opätovne kandidovať na túto funkciu.
