V dňoch 29. 1. 2001 - 9. 2. 2001 sa Ústav pre výskum verejnej mienky obrátil prostredníctvom svojich anketárov na 1096 občanov SR vo veku 18 a viac rokov s otázkou: “Predstavte si, že by sa voľby do Národnej rady SR konali už teraz. Ktorú stranu, hnutie, koalíciu by ste volili?”. Výberový súbor respondentov bol reprezentatívny z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkostných skupín obcí a krajov Slovenska.
Preferencie jednotlivých politických strán, hnutí a koalícií sú vypočítané zo 65,9 % potenciálnych voličov, ktorí sa vo výskume vedeli rozhodnúť pre niektorý uvedený subjekt. Z celkového počtu oslovených občanov by sa volieb nezúčastnilo 16,8 % a ďalších 17, 3 % nebolo rozhodnutých, komu by dalo svoj hlas. Získané preferencie politických subjektov v decembri 2000 a januári 20001 umožňujú porovnanie s aktuálnym stavom.
Ako by boli občania SR volili do NR SR začiatkom februára 2001 (v %)
Politický subjekt:
29. 11.-8. 12.
2000
28. 12. 2000 - 8. 1. 2001
29. 1. -9.2. 2001
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS - ĽS)
21,7
21,9
22,5
Smer
19,7
20,9
19,3
Slovenská demokratická. a kresťanská únia (SDKÚ)
12,8
13,2
11,9
Slovenská národná strana (SNS)
10,1
8,5
11,7
Strana maďarskej koalície (SMK)
12,5
11,5
10,6
Strana demokratickej ľavice (SDĽ)
4,5
6,0
7,4
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
5,4
5,3
7,4
Demokratická strana (DS)
3,0
2,4
2,1
Komunistická strana Slovenska (KSS)
3,2
2,9
1,9
Strana demokratického stredu - STRED
1,3
2,3
1,4
Strana občianskeho porozumenia (SOP)
3,5
2,8
1,0
Združenie robotníkov Slovenska (ZRS)
0,4
0,7
0,8
Strana zelených na Slovensku (SZS)
0,9
0,7
0,7
Liberálnodemokratická únia (LDÚ)
-
0,1
0,4
Sociálnodemokratická stana Slovenska (SDSS)
0,4
0,6
0
iná strana, hnutie, koalícia
0,6
0,2
0,9
Oproti januárovému prieskumu sa znížil podiel respondentov, ktorí by sa v súčasnosti nezúčastnili parlamentných volieb (o 3,8 percentuálnych bodov), avšak rozšírila sa skupina tých, ktorí by nevedeli rozhodnúť pre niektorý politický subjekt (o 4,7 percentuálnych bodov). Počet respondentov, ktorí vo februárovom prieskume určili svoj preferovaný politický subjekt (65,9%) bol však takmer rovnaký ako začiatkom januára (66,8%).
Treba podotknúť, že 45. schôdza NR SR s dôležitým programom -rokovanie o novele Ústavy SR - sa začala 6. 2. 2001, teda 3 dni pred ukončením terénnej fázy prieskumu, z čoho možno usudzovať, že jej doterajší priebeh mohol len minimálne zasiahnuť volebné rozhodnutia respondentov februárového prieskumu. Vo volebných preferenciách politických strán, hnutí a koalícií nastali v porovnaní s januárovým prieskumom niektoré zmeny. Relatívne najviac hlasov v sledovanom období získala SNS (3,2 percentuálnych bodov), KDH (2,1 percentuálnych bodov) a SDĽ (1,4 percentuálnych bodov). Naopak, relatívne väčší úbytok zaznamenali v tomto období najmä SOP (1,8 percentuálnych bodov), Smer (1,6 percentuálnych bodov a SDKÚ (1,3 percentuálnych bodov).
Ďalej uvádzame voličské zázemie politických strán, hnutí a koalícií, ktoré vo výskume získali viac ako 5% preferenčných hlasov.
· HZDS - ĽS má trvale svojuvoličskú základňu najmä medzi občanmi vo veku 60 a viac rokov (v súčasnosti 43%) a jej rozsah sa zmenšuje s klesajúcim vekom (v skupine 18 - 24 ročných 11% a 25 - 29 ročných 10%). Ďalším trvalým javom pri tomto subjekte je, že s nižším vzdelaním sa zvyšuje podiel jeho prívržencov (so základným vzdelaním by volilo tento subjekt vo februári 39%, čo je o 5 percentuálnych bodov viac ako v januári a s vysokoškolským 13%, čo je o 4 percentuálne body menej ako v januári). Z pohľadu socioprofesijných skupín malo HZDS - ĽS v skúmanom období, rovnako ako v decembri 2000 a januári 3001 najnižšiu podporu medzi zamestnancami (13%). Pri krajovom členení patria stabilne medzi prívržencov HZDS - ĽS najčastejšie občania žijúci v Trenčianskom kraji (35%). V aktuálnom prieskume je vyšší počet priaznivcov hnutia aj v Banskobystrickom kraji (26%). Relatívne nižší podiel sympatizantov zaznamenal tento subjekt v Trnavskom (17%) a Košickom kraji (15%). Z hľadiska veľkostných skupín sídiel má HZDS -ĽS , tak ako v januári, vyššiu podporu v mestách s 50 až 100 tisíc obyvateľmi (27%), naopak pokles počtu voličov oproti januáru zaznamenal tento politický subjekt v mestách s viac ako 100 tisíc obyvateľmi (až o 11 percentuálnych bodov).
· Smer k začiatku februára získal o 1,6 percentuálneho bodu menej priaznivcov, než k začiatku januára 2000, čím sa mierne zvýšil jeho odstup za vedúcim HZDS - ĽS. Trvale má nadpriemerný počet stúpencov medzi 18 - 24 ročnými (37%) a v súčasnosti i 25 - 29 ročnými (29%), pričom ich počet sa so zvyšujúcim vekom znižuje (60 a viacroční - 9%). V kategórii vzdelania mal vo februári Smer najväčšiu podporu medzi stredoškolsky vzdelanými s maturitou 24%. Zo socioprofesijného hľadiska by vo februári volili Smer, rovnako ako v januári najmä ekonomicky neaktívni (27%) a nezamestnaní (27%). V prípade konania volieb by v sledovanom období odovzdali svoj hlas tomuto subjektu najmä obyvatelia Žilinského kraja (27%). Oproti celoslovenskému priemeru by Smer získal najmenej voličov v Nitrianskom kraji (14%).
· SDKÚ zaznamenala po januárovom miernom náraste voličskejzákladne úbytok 1,3 percentuálnych bodov. Z hľadiska vzdelania je ťažisko volebného potenciálu SDKÚ trvalejšie medzi respondentami s vysokoškolským vzdelaním ( v súčasnosti 17%), najmenej stúpencov má stabilnejšie medzi respondentami so základným vzdelaním (9%). Frekventovanejšie - oproti celoslovenskému priemeru - sa medzi potenciálnych voličov SDKÚ zaraďujú od februára 2000 podnikatelia (v súčasnosti 18%) a v aktuálnom prieskume i kvalifikovaní robotníci (17%). V optike veľkostných skupín obcí je podpora tohoto politického subjektu vo februári najvyššia v mestách nad 100 tisíc obyvateľov (20%). Vyšší podiel voličov by SDKÚ v súčasnosti získalo tiež v Prešovskom kraji (20%).
· SNS zaznamenala vo februári nárast preferencií o 3,2 percentuálnych bodov, čo je najvyšší podiel oproti ostatným politickým subjektom v skúmanom období a postúpila tak na štvrté miesto pred SMK. V aktuálnom prieskume by početnejšie bodovala u vekovej skupiny 25 - 29 ročných (17%), medzi nezamestnanými (16%) a nekvalifikovanými robotníkmi (18%). Svojich stúpencov má SNS trvalejšie v Žilinskom kraji (v súčasnosti 21%), najmenej ich má v Košickom (4%) a Prešovskom (7%) kraji. Z hľadiska veľkostných skupín obcí SNS získala v sledovanom období relatívne viac potenciálnych voličov v lokalitách od 2 do 10 tisíc obyvateľov (16%) .
· SMK mala vo februári 2001 v porovnaní s januárom 2001 o 0,9 percentuálneho bodu menej podpory. Štruktúru voličov tejto koalície stabilne tvoria predovšetkým občania maďarskej národnosti (84%) a respondenti žijúci prevažne v Trnavskom kraji (32%) a Nitrianskom kraji (25%). Širšiu voličskú základňu má SMK trvale aj v obciach do 2 tisíc obyvateľov (17%).
· SDĽ sa po prechodnom poklese preferencií opäť od začiatku decembra 2000 zaradilo medzi politické subjekty prekračujúce 5%-ný podiel hlasov potrebných pre vstup do NR SR. Od januára 2001 sa rozšíril podiel jej potenciálnych voličov o 1,4 percentuálnych bodov. Svojich stúpencov má rovnomerne rozložených vo všetkých sociodemografických skupinách, mierne viac v porovnaní s celoslovenským priemerom, ju vo februári 2001 preferovali najmä 40 - 49 a 50-59 roční (po 10%), respondenti s vysokoškolským vzdelaním (13%), kvalifikovaní robotníci (13%), oslovení v mestách s 50 až 100 tisíc obyvateľmi (12%).
· KDH si v porovnaní s januárom 2001 získala 2,1% nových potenciálnych voličov. V súčasnosti zaznamenalo KDH v porovnaní s celoslovenským priemerom viac svojich voličov medzi podnikateľmi (12%) a medzi obyvateľmi Bratislavského kraja (15%). Naopak menej stúpencov KDH, opäť oproti údajom získaným za celoslovenský súbor, zmapoval februárový prieskum medzi 25 29 ročnými (3%) a v Trenčianskom kraji (3%) V ostatných sociodemografických skupinách má tento politický subjekt svojich potenciálnych elektorov rozložených rovnomerne, bez väčších diferencií v porovnaní s celoslovenským priemerom.
Nezáujem o účasť v parlamentných voľbách sa oproti januáru 2001 znížil z 20,6% na súčasných 16,8 %. Oproti celoslovenskému priemeru bol tento podiel nižší najmä medzi 60 a viacročnými (10%), v obciach od 2 do 10 tisíc obyvateľov (11%) a v Trnavskom kraji (12%). Oproti minulému mesiacu sa zvýšil podiel respondentov, ktorí nevedeli uviesť pre ktorý politický subjekt by sa rozhodli v prípade konania parlamentných volieb (z 12,6% na 17,3%). Pre žiadny zo súčasných politických subjektov sa nevedeli rozhodnúť predovšetkým opäť 18 - 24 roční (23%) a 25 - 29 roční (24%), ďalej respondenti s vysokoškolským vzdelaním (23%) ,oslovení z miest nad 100 tisíc obyvateľov (24%) a z Prešovského (23 %) a Košického kraja (24%).
Autor: Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
