Reči Jána Bajánka o „mediálnych teroristoch“ a „diskreditačnej kampani“ sú scestné, lebo informácie, ktoré o ňom doteraz zverejnil denník SME, zodpovedajú skutočnosti a boli publikované vo verejnom záujme. Verejnosť mala právo vedieť, kto robí zahraničnopolitického poradcu predsedovi jednej z vládnych strán. Skutočnosť, že ide o tajného spolupracovníka bývalej ŠtB, nie je vecou súkromnou, ale verejnou. Občania mali právo byť informovaní aj o tom, koho minister hospodárstva poveril riadením agentúry SARIO, keďže nejde o súkromný podnik, ale o štátnu agentúru. Zverejnenie faktu, že na bývalého predsedu správnej rady jedného neziskového fondu podala trestné oznámenie nová správna rada, že sa v apríli 2003 začalo vyšetrovanie a v októbri bolo proti pánu Bajánkovi vznesené obvinenie z trestného činu sprenevery, nie je „terorom“, ale informovaním, ktoré je úplne v poriadku. Vonkoncom však nie je v poriadku to, ako sa Ján Bajánek obhajuje.
Tvrdením, že za „účelovou diskreditáciou“ jeho osoby je snaha zdiskreditovať ministra Ruska, ktorý ho vedením agentúry poveril, pán Bajánek používa predsedu ANO ako svoj politický štít. „Tí, ktorí zadávali kampaň proti Pavlovi Ruskovi, stoja podľa všetkého aj v pozadí tejto kauzy,“ tvrdí obvinený z trestného činu sprenevery, čím chce z vyšetrovania kriminálneho deliktu vyrobiť politickú záležitosť. Zmienkou, že za „mediálne-politickým komplotom“ proti nemu a Ruskovi sú „záujmy jednej bližšie nemenovanej skupiny“ pán Bajánek použil „skupinku“ pána premiéra ako univerzálny ochranný prostriedok proti obvineniam všetkého druhu. Ak za všetko môže „skupinka“, tak môže aj za to, že z účtu jedného fondu zmizlo 574-tisíc korún. Fakt, že Ján Bajánek používa politikov a ich „produkty“na svoju obhajobu, svedčí zaiste proti nemu, ale predovšetkým, a najmä proti politikom a produktom, ktoré sa na také niečo použiť dajú.
Beata
Balogová
