á koalícia, predstavitelia ktorej mali parlamentnú väčšinu aj v minulom volebnom období, rozhodla volebné pravidlá zmeniť. Prečo práve teraz?
Odhliadnime od špekulácií o vhodnosti načasovania volebných zmien. Bude lepšie pozrieť sa na samotný obsah zákona. Hovorí sa o rozdelení volebného obvodu na štyri, respektíve na osem častí (podľa krajov). Keďže množstvo súčasných politikov má trvalé bydlisko v hlavnom meste, ide o zdanlivú šancu dostať sa do politiky aj pre ľudí z regiónov. Je však až také administratívne náročné tento problém vyriešiť zmenou trvalého bydliska?
Takisto vytváranie koalícii bolo doteraz len formálnou záležitosťou. Ak štiepne procesy v stranách budú pokračovať tak ako doteraz, bude dokonca výhodné používať koalície. Samotný vznik SDK či SMK svedčí o možnosti ako obísť súčasnú právnu normu.
Povolenie volebnej kampane aj v súkromných elektronických médiách by bolo objektívne, ak by súkromná televízna či rozhlasová stanica garantovala rovnaký prístup (čas, priestor i cena) pre všetky strany. Je to možné? Ak nie, povedie tento krok k zvýhodneniu finančne silnejších strán, pretože už nepôjde o paritu, ale samozrejme o peniaze. K názorom odbornej verejnosti patrí aj návrh, aby mohli kandidovať iba občania v strane pôsobiaci napr. dva roky, aby sa tak predišlo špekuláciám, alebo využívaniu verejne známych osobností, či protežovaniu rodinných príslušníkov.
Tak či onak, tieto návrhy majú zväčša procedurálny charakter. Politika však je (alebo by mala byť) najmä o záujmoch. Nie záujmoch lobistických skupín alebo financmajstrov strán, ale o záujmoch tých, na ktorých budú najviac dopadať kroky vlády, teda na ľudí. Efektívnosť volebného systému je prostriedkom na to, aby občania mohli čo najlepšie prejaviť svoje záujmy a aby zákonodarný zbor bol čo najreprezentatívnejší. Mnohé štáty riešia túto skutočnosť vytvorením napr. druhej komory parlamentu s regionálnym zastúpením alebo povinným hlasovaním zabezpečujúcim čo najvyššiu účasť.
Pri kandidačných listinách politických strán existuje ešte možnosť voliť „nikoho“. Teda, ak sa občan nestotožní ani s jednou stranou či hnutím, vhodí do urny lístok s predtlačeným nápisom „proti všetkým“. Právnym účinkom tohto aktu je (s rôznymi modifikáciami), že ak s nikým nesúhlasí minimálne dvadsať percent zo všetkých zúčastnených voličov, musia sa konať nové voľby, ale - už s novými kandidátmi.
Tento inštitút je možné uplatniť pri voľbách do Štátnej dumy Ruskej federácie i v samotných subjektoch Ruskej federácie. Ruskí politici aj politológovia vychádzajúc zo skúseností federalizmu vo viacerých krajinách schválili veľmi progresívnu ústavu a volebný zákon, ktorý kombinuje viaceré moderné prvky. V praxi sa voľba „protiv vsjem“ uplatňuje v jednotlivých republikách, krajoch, oblastiach a pod., ktoré sú počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskou republikou.
Brať si nekriticky príklad by nemalo zmysel. Tento inštitút však svedčí o odvahe politikov, ktorí sa nemôžu spoliehať, že ľudia budú voliť „menšie zlo“. Ak by sa politici správali tak, že by taký veľký počet ľudí - pätina aktívnych voličov - nesúhlasil ani s jedným z nich, mohli by sa právom obávať, že ich nahradia iní.
Samozrejme, že tento systém je otvorený rôznym variáciám. V každom prípade by však mal slúžiť na to, aby politici pociťovali väčšiu zodpovednosť voči voličom. Pretože práve o tom to všetko je…
Autor: DUŠAN ŠTRAUSS(Autor je politológom, pracuje na Katedre politológie Filozofickej fakulty UCM v Trnave)
Beata
Balogová
