BRATISLAVA – Pred vstupom Slovenska do Európskej únie je nevyhnutné novelizovať aj ústavu. Znenie novely sa pripravuje už niekoľko mesiacov, ale predseda parlamentu Pavol Hrušovský nie je presvedčený, že o ňom začnú poslanci rokovať už v decembri.
Zo štyroch okruhov novely očakáva Hrušovský problém iba pri jednom. Novela počíta s tým, že poslanci budú môcť zaviazať členov vlády, ako majú v Bruseli rokovať a hlasovať. Tým sa posilní postavenie národného parlamentu.
Ministerstvo zahraničia s návrhom nesúhlasí. „Záväzné stanovisko by mimoriadne zväzovalo ruky ministrov počas ich rokovaní v Bruseli,“ povedal Maroš Ševčovič, generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí.
Hrušovský si myslí, že by mal zaniknúť výbor pre európsku integráciu a vzniknúť iný s novými právomocami. Otázne je, kto budú jeho členovia a o ktorých otázkach budú takto rozhodovať. „Ten kľúč musíme nájsť,“ povedal Hrušovský.
S týmto modelom údajne súhlasia okrem SDKÚ všetky koaličné strany a zásadné pripomienky zatiaľ nemá ani opozícia. „V zásade nie som proti tomu,“ hovorí šéfka eurointegračného výboru Monika Beňová zo Smeru, ale navrhuje, aby vznik nového výboru zakotvila priamo novela ústavy.
Poslanec koaličnej ANO Jozef Banáš vidí problém v tom, že výbor by musel zasadať prakticky stále, lebo v únii sa denne rozhoduje o množstve vecí. „Teraz ideme do Dánska a chceme sa ich na to spýtať,“ povedal Banáš. Dánsky modelparlamentu silného voči vláde bol pre prípravu našej novely vzorom.
Prijímanie novely však narazí na viaceré problémy. HZDS a Smer už avizovali, že svoj súhlas podmieňujú vytvorením parlamentných vyšetrovacích komisií. Vznikali by s cieľom vyriešenia konkrétnych káuz. Ich členmi by boli poslanci. Hrušovský túto možnosť priamo neodmietol. Skôr si však myslí, že zriaďovanie vyšetrovacích výborov by mal upraviť samostatný ústavný zákon, a nie ústava.
Navrhované zmeny v ústave
* občania Európskej únie s trvalým pobytom budú mať volebné právo vo voľbách do Európskeho parlamentu, tieto voľby bude vyhlasovať predseda parlamentu, kontrolu ich ústavnosti a zákonnosti bude robiť Ústavný súd,
* postavenie právnych aktov únie, ktoré budú po 1. 5. 2004 na Slovensku priamo záväzné (návrh ich zaraďuje medzi pramene práva, ktorými možno ukladať povinnosti),
* nezlučiteľnosť mandátu poslanca Národnej rady s mandátom europoslanca,
* parlament by mal mať právo zaväzovať členov vlády na rokovaniach a hlasovaniach v orgánoch únie.
Ako by mali poslanci zaviazať členov vlády
Právomoc zaväzovať členov vlády by malo buď plénum parlamentu, alebo špeciálny výbor. Ten by nahradil terajší výbor pre európsku integráciu. Spôsob, akým sa bude tvoriť, ešte nie je známy. To isté platí aj o počte noriem, ku ktorým by sa takto parlament vyjadroval.
Na prijatie zásadného stanoviska treba získať nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov poslancov. Členovia vlády by potom boli na rokovaniach a hlasovaniach v orgánoch únie týmto stanoviskom viazaní. Odchýliť by sa od neho mohli iba v nevyhnutných prípadoch a so zreteľom na záujmy krajiny. O tomto kroku by museli bezodkladne informovať parlament. Ak by ten s takýmto krokom nesúhlasil, do úvahy prichádza vyvodenie politickej zodpovednosti voči konkrétnemu ministrovi.
V prípade, ak by nebol parlament schopný prijať stanovisko, získali by členovia vlády voľný mandát. Na rokovaniach ani hlasovaniach by názorom poslancov neboli viazaní.
(rp)
Beata
Balogová
