FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – V pondelok uplynie 14 rokov od začiatku tzv. nežnej revolúcie. Slovenská politická scéna za ten čas prešla zložitým vývojom, ktorý značne poznačil aj osudy lídrov revolúcie.
Novembrové udalosti podnietili založenie Verejnosti proti násiliu. Hnutie však nezvládlo svoju širokospektrálnosť a rozštiepilo sa.
Krídlo vedené Vladimírom Mečiarom VPN opustilo a založilo HZDS, zvyšok sa združil pod hlavičkou Občianskej demokratickej únie.
Členovia ODÚ sa po jej volebnom neúspechu v roku 1992 rozplynuli v menších stranách a občianskych združeniach, aby sa neskôr – v roku 1995 – opätovne zišli – tentoraz v Demokratickej strane. Niektorí z nich boli v roku 1998 zvolení do parlamentu na kandidátke SDK, pred koncom volebného obdobia sa však DS pre vnútrostranícke nezhody rozštiepila. Politici, hlásiaci sa k odkazu Novembra, založili Občiansku konzervatívnu stranu.
„Nás – v OKS – v politike drží cieľ splniť ideály Novembra. Vtedy sa zdalo, že všetko pôjde akoby samo len tou dobrou cestou. Ale ukázalo sa, že – či to bol Mečiar so svojou dvojitou morálkou, alebo Dzurinda, ktorý sa týchto praktík nezbavil – politika stále chodí v koľajach dvojitej morálky. Je zlé, že sa to u nás zakorenilo a že sa to považuje za štandard,“ tvrdí predseda OKS Peter Tatár.
Tatár si myslí, že toto výročie si uctí viac ľudí ako vlani. „Minulý rok bolo po voľbách, z ktorých vzišla ilúzia o dobrej vláde, o vláde programovej zhody, a v podstate bol nezáujem verejnosti i politikov o oslavu výročia, hoci to bol štátny sviatok. Tento dátum dostal formálnu podporu, no nedostal spoločenské uznanie. Tento rok je väčšia nespokojnosť, možno viacerí ľudia prídu k ideálom Novembra vzhliadnuť a dúfať, že politika sa poľudští, spoctivie, stransparentní sa.“
Ako prvý slovenskú politiku – dobrovoľne – opustil Fedor Gál a hoci už niekoľko rokov žije v Čechách, 17. november si uctí na Slovensku. „Ja netrpím žiadnymi sentimentmi. Ale bez ohľadu na to, čo kto hovorí, svet, v ktorom žijeme, sa zmenil – vďaka novembru ‘89,“ tvrdí.
November ‘89 podľa neho neprispel len k slobode, ale aj k poučeniu. „Všetko zlé a škaredé, čo máme, je dielom našich vlastných rozhodnutí. Mne sa dnes veľa vecí nepáči, ale nevrátil by som to naspäť za nič na svete,“ tvrdí Gál.
Vo vrcholovej politike dnes z „mužov Novembra“ pôsobí len František Mikloško. „Ja som v nej asi len preto, že v roku 1992 som odišiel do KDH, ktoré sa vo vrcholovej politike odvtedy udržalo. V KDH som zas nebol vo vrcholnej pozícii, ako povedzme Ján Čarnogurský, z ktorej sa väčšinou odchádza mimo. Pod vrcholom sa prežíva ľahšie ako v prvej línii.“
Mikloško hovorí, že kontakty ľudí z Novembra sú veľmi silné. „Generácia novembra k sebe patrí. Kedykoľvek sa stretneme na ulici, je to akoby sme sa včera rozlú- čili. Je to pocit, ktorý sa nedá rozbiť.“
Nezdá sa mu, že by ľudia na November zabúdali? „Donedávna som November nosil v sebe. Keď som v jeseni zacítil prvý mráz alebo počasie pripomínalo november, celistvo som znova prežíval novembrové dni z roku 1989. Teraz prvýkrát prežívam zvláštny pocit, zdá sa mi, že November sa aj pre mňa stáva minulosťou. Pritom to bol najväčší zážitok môjho občianskeho života, väčší už nemôžem mať. Je v tom prirodzené zabúdanie, organizmus má nejaké svoje mechanizmy.“
Mikloško hovorí, že ešte sú ľudia ako Peter Tatár, ktorí nie sú starí na to, aby sa ešte mohli vrátiť do vrcholovej politiky. „Otázka je, ako sa bude vyvíjať poloha občianskej pravicovej politiky. A z ostatných – povedzme si úprimne, sme skôr generácia šesťdesiatnikov, čiže pravdepodobnosť sa skôr zmenšuje.“
Autor: JOZEF ČAVOJECRICHARD FILIPKO
