Potomkovia autochtónneho obyvateľstva územia Slovenska sa paradoxne museli dlhé roky domáhať uznania, statusu národnostnej menšiny obyvateľov SR, povedal pre TASR predseda Zväzu Rusov na Slovensku Alexander Čumakov.
Postup úradníkov, ktorí sa viac než sedem rokov zdráhali uznať skutočnosť, že na Slovensku žijú aj Rusi, považuje Čumakov za nepochopenie historických daností. Veď Rusi - Rusíni, ako jedna z vetví ruského národa, tu žili od 9. storočia, niektoré pramene tvrdia, že to bolo ešte skôr. Za čias Veľkej Moravy bola hranica Kyjevskej Rusi panovníka Vladimíra Veľkého na línii Krakov Poprad/Piprad smer na juh k Tise. Maďari sem prišli až po roku 980, keď tu Rusíni už bývali ako jedno z ruských plemien, takými boli Viatiči a Gregoviči, ktorí sa zjednotili sa do Veľkej Rusi.
Spoločnosť iba veľmi neochotne menila svoj negatívny pohľad na Rusov žijúcich na Slovensku, aj keď so Sovietmi a komunizmom nemali v drvivej väčšine nič spoločné, myslí si Čumakov. Akoby sa na Slovensku totálne zabudlo, že to bola prvá vlna ruských emigrantov po boľševickom prevrate v Rusku, ktorá pomáhala v tejto krajine položiť základy mnohým odborom vied - chémii, fyzike, strojárstvu, elektrotechnike, poľnohospodárstvu a baníctvu.
Za paradox doby označil Čumakov, že dnes si už nikto nespomenie na príchod desiatok ruských vedcov s československými legionármi po trase Samara/Kazaň-Sibír-Vladivostok. V Prahe vzniklo päť fakúlt univerzity s ruskými profesormi dve ukrajinské boli v Podebradoch, Rusi študovali aj na lesníckej a poľnohospodárskej fakulte v Brne, kde v rokoch 1925 32 tvorili väčšinu absolventov.
V prvej polovici 20. storočia pôsobili v Bratislave mnohí slávni vedci, napríklad slavista prof. Pogorelov, chemici Ivančenko a Smirnov a na vysokej škole baníckej v Banskej Štiavnici a Košiciach Vasiliev - bolo ich viac než 30, dodáva Čumakov. Spomenul tiež operných spevákov - Juraja Oniščenka, Ninu Hazuchovú, Borisa Šimanovského, Andreja Kucharského, futbalistov Šimanského a bratov Pavlovičovcov. Zabudnuté je aj to, že Svoradov internát v Bratislave postavil Rus Čečenec, architekt Porchajev, dodal.
V Slovenskej republike žije dlhodobo, alebo iba pracovne okolo 10 tisíc Rusov. Tých čo sa tu narodili nie je, podľa posledného sčítania ľudí, viac ako 2000. Čumakova teší, že v spoločnosti rastie záujem o ruštinu, ich zväz organizuje pre nové pokolenie krajanov nedeľnú škola ruštiny. Svoje aktivity rozširuje Ruské centrum kultúry a vedy aj do Nitry, Žiliny, Považskej Bystrice, Prešova a Košíc. Snahou Rusov na Slovensku je mať opäť gymnázium s rodným vyučovacím jazykom, mohlo by byť vybudované aj za prispenia ruského ministerstva zahraničných vecí Centrom Rusov žijúcich v zahraničí, ktorému v Moskve šéfuje bývalá kozmonautka Valentína Tereškovová.
