Bratislava 17. novembra (TASR) - Politici vládnej koalície hodnotia pozitívne prínos 17. novembra 1989, ktorý vyviedol krajinu zo slepej uličky. Opozícia okrem komunistov potrebu zmeny uznáva, ale pripomína aj sklamanie, ktoré vládne z vývoja za posledné roky v krajine. Podľa KSS, dnes v Deň boja za slobodu a demokraciu, niet žiadneho dôvodu na oslavu.
Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková privítala 17. november ako niečo, čo konečne dostane našu krajinu do normálneho života, do normálnej demokracie. Pripomenula, že zodpovední ľudia už vtedy vedeli, že vývoj nebude taký jednoduchý ako vyzeral, čo sa potvrdilo. "Možno to vyvoláva aj reakcie ľudí, ktorí sú sklamaní z nejakej svojej konkrétnej životnej situácie," uviedla pre TASR. Cestu, do ktorej nás viedol bývalý režim, označila za cestu do slepej ulice. "Slováci sa potrebovali pozrieť do zrkadla, pozrieť na seba reálnymi očami," dodala. Za dôležitý odkaz 17. novembra považuje posolstvo, že každý problém v spoločenskom a politickom vývoji sa dá riešiť kultivovaným a civilizovaným spôsobom.
Podľa Jána Figeľa z KDH 17. november je a má byť dôvodom na vážnu a pozitívnu zmenu a reflexiu, pretože priniesol veľmi cenný dar slobody. Odkazom je výzva neustále napĺňať túto nadobudnutú slobodu vytváraním politického, ekonomického a sociálneho prostredia. "Nebol revolúciou, ale bol úvodom k zásadným a postupným zmenám spoločnosti. Revolúcia sa totiž musí prejaviť v trvalej morálnej zmene," podotkol. Figeľ. Ako zdôraznil, politiku možno zmeniť voľbami v krátkom čase, ekonomické premeny potrebujú desaťročie, ale zmena morálky a tým aj zmena kultúry si vyžadujú generáciu. Pripúšťa, že množstvo nenaplnených sľubov mohlo vyvolať sklamania pri formovaní demokracie v krajine.
Za veľký historický medzník v našom živote označil 17. november zástupca predsedu SMK Árpád Duka Zólyomi. "Ukončili sme režim komunistický, ktorý - ako sa dokázalo, nevedie k tomu, čo vlastne naše spoločenstvo potrebuje a začali sme budovať inú formu života," doplnil pre TASR. Krajina dostala možnosť pripojiť sa k demokratickej Európe. Aj napriek počiatočnému nadšeniu, že demokracia príde rýchlo, sa podľa Zólyomiho ukázalo, že to nie je také jednoduché. "Ľudia sú netrpezliví. To čo sme zameškali za 40 rokov, sa nedá za desať rokov dohnať," zdôraznil.
"Nasmerovali sme sa z cesty do slepej uličky niekam, kde dnes sme. To znamená súčasťou civilizovanej prosperujúcej Európy," domnieva sa Jirko Malchárek z ANO. Stali sme sa podľa neho súčasťou Európy, kde je vytvorený zdravý systém pre fungovanie trhu s prácou, sloboda prejavu, možnosť študovať na celom svete. Pripúšťa, že ľudia možno chceli zmenu urobiť rýchlejšie ako sa ukázalo, že to je možné. Treba však trpezlivosť a na veci sa pozerať reálnymi očami. "Zrejme tých 40 rokov bolo pomerne veľa na to, aby sa to všetko obrátilo zo dňa na deň," povedal. Túžba po návrate pred rok 1989 je však len nostalgiou a porovnávaním neporovnateľného.
Podľa Dušana Jarjabka z ĽS-HZDS je význam 17. novembra nespochybniteľný, ale v konkrétnych prejavoch na Slovensku vládne sklamanie. Jeho osobne sklamal za posledných desať rokov hlavne prístup k zdravotníctvu, kultúre a školstvu, kde vládne tvrdý komercionalizmus. "Je tu hŕstka kaskadérov, ktorých vôbec nezaujíma čo bude so Slovenskom o 20, o 30, o 50 rokov," povedal pre TASR.
Líder opozičného Smeru Robert Fico uznáva, že zmena bola potrebná, pretože každý chce, aby existoval pluralitný politický systém. Má to ale podľa neho jeden háčik. "Načo je niekomu sloboda pohybu, keď má 6000 korún a nedokáže ísť ani raz do týždňa do okresného mesta. Čiže ak sme zabojovali za ľudské práva, ktoré máme dnes krásne formálne písané v ústave a v ďalších dokumentoch, musíme urobiť všetko pre to, aby tieto práva mohli ľudia aj realizovať v praxi," vyhlásil Fico. Pripomenul, že veľká časť slovenskej verejnosti má nižšiu životnú úroveň, ako mala v roku 1989, a tak môže byť veľká apatia. "Ak si niekto myslí, že v novembri 1989 niekto zmenu vyštrngal kľúčmi na uliciach, tak sa hlboko mýli. Bol to dlhodobo pripravovaný politický prevrat, na ktorý boli použití ľudia na uliciach, ktorí mali vytvárať dojem, že sú to jednoducho oni, ktorí spôsobili zmenu v Československu," vyhlásil.
Podľa komunistov sviatok 17. novembra v dnešnom ponímaní neznamená nič radostné. "Niet čo oslavovať," hovorí podpredsedníčka KSS Dagmar Bollová. Pripomenula, že aj pred rokom 1989 bol 17. november smutným sviatkom - Deň študentstva, kedy sa zatvorili v Čechách vysoké školy. "Tá demokracia a sloboda za 14 rokov nám priniesla samé negatíva," zdôraznila. Komunisti nevidia žiadne pozitíva vývoja od 17. novembra 1989. Podľa Bollovej sa v minulosti urobili organizátorské a riadiace chyby, ale spoločnosť bola na vysokom stupni rozvoja. "Dnes nemôže byť človek slobodný, ak je hladný," doplnila.
