Zároveň ale tvrdí, že dnes sú už len formálne, čo je najväčším sklamaním z novembra 1989. "Je najväčšou tragédiou, ku ktorej došlo od roku 1989, že na papier sme dostali všetko - otvorili sme sa svetu, dovolili sme, aby silné finančné skupiny a korporácie ovládli Slovensko, ľudia si môžu čítať ústavu a medzinárodné dokumenty, ale nemajú peniaze na to, aby tieto ľudské práva dokázali v praxi realizovať, " povedal pre agentúru SITA. Životná úroveň väčšiny ľudí je podľa Fica horšia, ako pred pádom komunizmu. "Dokonca si myslím, že do roku 1989 bola spoločnosť sociálnejšia, ľudia mali viac sociálnych práv ako majú teraz. Keby sme boli rozumní, tak všetko dobré z minulosti prevezmeme a na všetko zlé, čo tam bolo zabudneme a odsúdime to. Zdá sa mi však, že sme tento zdravý rozum nepoužili a že dnes mnohí ľudia pozerajú na obdobie od roku 1989 s veľkým sklamaním."
Samotný 17. november, považovaný za začiatok konca vlády jednej strany, bol podľa Fica klasickým politickým prevratom. Zmeny, ku ktorým došlo v krajinách východného bloku, nevznikli podľa neho náhodne. "Bola to dlhodobo pripravovaná akcia, pretože bolo úplne evidentné, že ďalšie preteky v zbrojení nemajú absolútne význam, obrovským spôsobom vyčerpávajú krajiny. Preto bola prijatá stratégia, že treba hľadať cestu ako predovšetkým otvoriť postkomunistické krajiny, ako umožniť iný štýl vládnutia. Ak si niekto myslí, že tento prevrat zabezpečili študenti s kľúčmi na uliciach, tak sa naozaj veľmi mýli. To bol dlhodobo pripravovaný politický prevrat, na ktorý boli použití študenti, ľudia na uliciach, aby to vyvolalo dojem, že sú to masy, ktoré žiadajú zmenu. Tieto zmeny prišli zvonku a neprišli naozaj zvnútra Československa," tvrdí Fico, ktorý bol v roku 1989 radovým členom komunistickej strany a dva roky sa venoval trestnému právu v Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti.
Najmladší poslanec Smeru Róbert Madej vyrastal po roku 1989, preto dnešný systém vníma ako prirodzenú vec. "Napriek tomu si uvedomujem, že demokracia a sloboda je o tom, ako jednotlivec môže využiť vlastné schopnosti a uplatniť sa čo najlepšie v praxi. To je to, čo bývalý režim pravdepodobne natoľko neposkytoval. Na druhej strane vnímam veľmi aj negatíva tohto systému, kde naozaj nachádzame na uliciach bezdomovcov, prostitútky, drogy a ďalšie negatívne veci, ktoré s demokraciou súvisia. Myslím, že ak sa má štát budovať, tak z oboch systémov sa má snažiť zobrať to najlepšie," povedal agentúre SITA.
