emu senátu, že sa sudca dopustil závažného disciplinárneho previnenia, keď v lete minulého roku z neopatrnosti a procesnou chybou nezabezpečil doručenie návrhu na predĺženie väzby pre ôsmich mužov košického podsvetia na Najvyšší súd SR (NS SR). Tí boli následne z väzby prepustení. Odvolací senát však nesúhlasil s vymeraným trestom prvostupňového senátu, ktorým bolo odvolanie sudcu z funkcie predsedu senátu na Krajskom súde v Košiciach, a trest sprísnil. Nevyhovel teda ani odvolaniu navrhovateľa - ministerstva spravodlivosti, ktoré žiadalo Kánov sudcovský talár, ani Kánovi, ktorý žiadal oslobodenie.
Predseda senátu Martin Bialončík dnešné rozhodnutie okomentoval tým, že Kán je zodpovedný za to, že spis s návrhom na predĺženie väzby prišiel na NS SR neskoro, čo malo veľmi škodlivý následok. Uznal však, že svoj podiel viny nesie aj štátna správa súdov. Predseda senátu si však podľa neho musí riadiť svoju prácu tak, aby nepracoval pod stresom a aby k podobným pochybeniam nedošlo. Návrh na predĺženie väzby, ktorý sudca podal 26. augusta minulého roku, bol podaný neskoro, dodal.
Kán považuje dnešné rozhodnutie senátu za nespravodlivé a obráti sa so sťažnosťou na Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). "Žiadnu chybu si nepriznávam, urobil som všetko pre to, aby sa spis dostal na NS SR," uviedol a dodal, že v čase keď prišla obžaloba na súd, bol na dovolenke a po návrate z nej si svoju povinnosť splnil riadne a včas. "Na dovolenke má sudca regenerovať," dodal. Ako zdôraznil, keby dospel k názoru, že obvineným väzbu nie je treba nepredĺžiť a nepredĺžil by im ju, tak by dnes nestál pred disciplinárnym senátom. Dodal však, že svoje rozhodnutie predĺžiť im väzbu neľutuje, pretože sa rozhodol podľa svojho vedomia a svedomia. Zatiaľ nevie, či na okresný súd nastúpi. "Po tomto rozhodnutí disciplinárneho senátu zvážim, či budem pracovať pre túto spoločnosť na takomto mieste," skonštatoval .
D. Kán mal procesnou chybou zapríčiniť prepustenie siedmich z vraždy obžalovaných mužov, údajne patriacich do košického podsvetia. Ôsmeho augusta minulého roku, keď na košicky krajský súd prišiel predmetný spis, bol sudca na dovolenke. Počas prvého týždňa dovolenky sa však ešte zastavil v práci a dozvedel sa, že mu bol spis podľa rozvrhu práce pridelený. Väzba mala obžalovaným podľa zákona vypršať 8. septembra, do práce sudca nastúpil 26. augusta a rozhodol, že na Najvyšší súd SR treba podať návrh na predĺženie väzby. Na doručenie návrhu na NS SR mu zostávali tri dni, pretože už 30. augusta mala začať NS SR bežať desaťdňová lehota na predĺženie väzby. Hneď v ten deň teda vypracoval návrh, avšak zistil, že posledný možný deň doručenia, teda 29. augusta je štátny sviatok. Informoval sa u vedúceho súdnej správy, či do Bratislavy nejde auto. Po zápornej odpovedi do úvahy prišla možnosť poslať návrh spolu so spisom poštou prioritne. Zamestnankyne v podateľni ubezpečili jeho zapisovateľku, že by to šlo, preto sedemzväzkový spis s návrhom dal do trestnej kancelárie, ktorá sa mala postarať o včasné vyexpedovanie zásielky. Jeho zapisovateľka ako aj zamestnankyňa trestnej kancelárie vedeli o naliehavosti prípadu. Spis však prišiel na Najvyšší súd SR až 30. augusta.
