Ohlásenie kandidatúry podpredsedu KSS Ivana Hoptu na post šéfa strany na najbližšom zjazde bolo prekvapením. Verejné vyjadrenie možnosti alternatívy v strane, v ktorej je odlišný názor smrteľným hriechom, vyvolal očakávania toho, čo bude nasledovať. Objavilo sa dokonca pokušenie krátiť si čakanie kacírskymi myšlienkami, že neostalinský skanzen v strednej Európe by sa mohol aspoň z diaľky podobať na demokraciou obývateľnú socialistickú dedinku.
Vytriezvenie však prišlo čoskoro. Súdruhovia z ÚV okamžite reagovali slovami o rozbíjaní strany. Niet divu: veď vyrástli na mlieku, ktoré dočervena zakalil Marxov Kapitál a Husákovo Poučenie spolu s krvou politických väzňov. Slovenskí komunisti sa k svojmu rodokmeňu hrdo hlásia a ohrozenie názorovej uniformity likvidujú už v jeho zárodku. V ústredí strany urobili ďalší logický krok, keď rozhodli o vydávaní nového straníckeho týždenníka. Nebolo im ľúto ani úderného názvu z rokov päťdesiatych, hoptovcami infiltrovaný Úsvit má nahradiť pravoverný DAV. Ďalší paradox: iniciály troch intelektuálov, spisovateľov z medzivojnového obdobia, majú niesť noviny strany, ktorej voliči kultúru medzi priority svojho života rozhodne nekladú. Len mimochodom, už samotná existencia straníckej tlače naznačuje letopočet, v ktorom zamrzol mentálny svet Ševcovej družiny.
Ale ani Hopta nie je iný: súdružke Bollovej, ktorá sa vraj tlačila na jeho miesto predsedu poslaneckého klubu, dal nálepku neschopnej karieristky a súdruha Ondriaša zasa nazval hlupákom a primitívom. Niežeby sa Hopta mýlil; Ondriaš si za svoj trištvrtehodinový príspevok do parlamentnej rozpravy o privatizácii strategických podnikov, v ktorom zabával grafmi znižujúcej sa produkcie podnikov, dojivosti kráv a počtu znesených vajec ako dôsledku privatizácie, slušnejší prívlastok ani nezaslúži. Hopta však alternatívu neprináša – doteraz hlasoval rovnako ako celá Ševcova jedenástka a nikdy nespochybnil ideové piliere komunistov. Jeho odstúpenie z postu predsedu poslaneckého klubu v mene dôkladnej prípravy na prevzatie straníckeho žezla nie je protestom voči súčasnej politike KSS, ale podobá sa skôr na bratovražedný boj vnútri strany.
Je to veru zvláštna strana. Jej predseda Ševc ju kedysi označil za najdemokratickejšiu stranu na Slovensku. Keď sa však objavil odlišný názor, neváhali jeho súdruhovia vytiahnuť z truhlice revolučných tradícií overené metódy boja proti vnútornému nepriateľovi. Ortieľ však nad KSS vyniesol sám Hopta, keď ukázal, čo je to vlastne komunistická opozícia. Znovu potvrdil to, čo Dubčekovi nasledovníci odmietajú pochopiť doteraz: že komunizmus je nereformovateľný.
To, že doteraz nebola KSS zakázaná, je len dôsledkom rakoviny politickej korektnosti, ktorá nejde len proti zdravému rozumu, ale ohrozuje aj fungovanie samotného demokratického systému.
Autor: IVAN RONČÁK(Autor je politológom a publicistom)
