Pred pár rokmi boli spory, či Slovensko vôbec potrebuje vlastné vzdušné sily, a keď áno, či potrebuje lietadlá podzvukové alebo nadzvukové, také horúce, že sa KDH pre to dodnes súdi s predsedom strany Smer. Štátny tajomník ministerstva, delegovaný KDH, totiž presadzoval, aby sa nakúpili podzvukové lietadlá, okrem iného aj preto, lebo nadzvukové majú príliš drahú prevádzku. Robert Fico vtedy o KDH povedal, že svojho tajomníka podporuje preto, lebo chce získať „provízie z tohto zbytočného obchodu“. Horúce spory postupne vychladli, lebo minister Stank sa zariadil podľa odporúčania generála Garretta, ktorý v expertnej správe napísal, že v najbližšom čase nie je budovanie letectva pre Slovensko nevyhnutné. Ani minister Šimko od podriadených nežiadal, že musia pripraviť koncepciu vzdušných síl v skrátenom režime. Inak postupoval nový minister.
Juraj Liška na začiatku novembra vymenoval komisiu, od ktorej žiadal, nech do dvoch týždňov (!) predloží koncepčný materiál o vojenskom letectve. Komisia jeho zadanie dodržala. Podľa nej i podľa ministra potrebuje naša armáda nadzvukové lietadlá, ale keďže nemá na švédske Grippeny ani staršie americké F-16, tak bude opravovať a modernizovať staré dobré MIG-29. Toto rozhodnutie zjavne súvisí s tým, že sa slovenským vyjednávačom nedávno podarilo vybaviť to, čo sa im nedarilo za ministra Šimka: deblokovať ďalšie peniaze z ruského dlhu. Liška oznámil, že ministerstvo má „1,6 miliardy priamo finančných zdrojov na účte ako cash a je tam 400 miliónov na tovarovú deblokáciu“. To, čo jeho predchodcovia nerozhodli, hoci na to mali celé roky, „vyriešil“ minister Liška za 38 dní po prevzatí funkcie. Keď ide o deblokácie, tak je koncepcia vzdušných síl za dva týždne hotová. Čo je určite dobre pre deblokácie, ale zle pre koncepciu.
