lovensko nie je na takýto systém pripravené a obchod ho nedokáže zabezpečiť. Východisko vidia v separovanom zbere, ktorý výrobcovia podporujú v 85 percentách miest a obcí cez svoju spoločnosť ENVIPAK. Tá by mohla postupne za náklady zbierať a recyklovať odpad za výrobcov. Nedostatok peňazí by podľa predsedu sekcie obchodu SOPK Adriána Ďurčeka vyriešilo, keby vláda zrušila výrobcom PET fliaš a plastových obalov povinnosť platiť do recyklačného fondu a tieto peniaze by spolu s tými, ktoré doteraz fondu zaplatili, išli Envipaku.
Na neefektívnosť zálohovania PET fliaš upozornil Herman Koller, technický riaditeľ rakúskej spoločnosti ARA, ktorá výrobcom za náklady separuje a recykluje odpad. V Rakúsku sa vráti až 75 percent PET fliaš, plastových obalov a odpadov. V Nórsku a Švédsku, kde je povinné zálohovanie, je návratnosť 80 percentná. Náklady sú však trojnásobné a zber sa týka len PET fliaš, ktoré tvoria asi 20 % plastových obalov. Tento systém považujú aj zástupcovia slovenských obchodníkov za zbytočne drahý a neefektívny. Slovensku okrem toho chýba nezávislá spoločnosť na zúčtovanie záloh, prevoz a likvidáciu obalov, aké majú v oboch severských štátoch. Nejasné je tiež kto má vykupovať fľaše nezmluvných výrobcov a kde vlastne vzniká zálohovacia povinnosť.
V SR sa podľa údajov, ktoré poskytla SOPK a Zväz obchodu ročne vyprodukuje 8 tisíc ton odpadu PET obalov. Separovaný zber považujú za komplexné riešenie, kým zálohovanie nevratných obalov za nesystémové, zamerané na menej ako 2 % celkového odpadu z obalov. Separovaný zber už funguje v 990 obciach, kde žijú viac ako tri milióny obyvateľov. Na zálohovanie nevratných obalov nie je vytvorená infraštruktúra a jej vybudovanie zaťaží všetkých zúčastnených čiastkou viac ako 1,887 mld. Sk. Vďaka separovanému zberu majú obce šancu získať dodatočné finančné zdroje, pri zálohovaní túto možnosť strácajú. Separovanie je úspornejšie. Náklady na separovaný zber sú 150 mil. Sk ročne, na zálohovanie viac ako 1 mld. Sk, ktorú zaplatí spotrebiteľ, tvrdia obchodníci.
pu;jj;bl
