Zdá sa, že naši politici buď ostentatívne kritizujú KSS, alebo sa naopak snažia „zarobiť“ na tom, že pred rokom 1989 stálo mlieko dve koruny. Vzhľadom na to, že s diktatúrami typu komunizmus alebo fašizmus nie je možné robiť kompromisy ani tretie cesty, je snaha Roberta Fica zahrať na strunu starých dobrých časov nepoctivá.
Hoci sme pred štrnástimi rokmi boli všetci práve o toľko rokov mladší a mlieko skutočne stálo (vďaka šialenému dotačnému systému) toľko, koľko stálo, žiadna cesta späť neexistuje a po skutočne poctivom zamyslení by ostal len málokto, kto by si ju želal. Na druhej strane, snaha robiť teátrum z protikomunistických postojov by mohla byť užitočná pre poučenie mladšej generácie len vtedy, ak by sme tu nemali stranu, ktorá práve z takýchto útokov doslova žije.
KSS nemá ani agendu, ani osobnosti, ani peniaze… okrem tých, ktoré v súlade so zákonom (ale úplne zbytočne) dostáva od štátu. To, čo politici tejto strany za rok fungovania v parlamente vyprodukovali, sa dá zhrnúť do jednej triviálnej vety: za komunizmu bolo dobre a vláda dobrá nie je. Dôvod, prečo všetci platíme nemalými peniazmi skupinu ľudí, ktorá okrem vyššie uvedenej informácie nič iné komunikovať nevie, je ten, že tá jediná myšlienka skupinke dobrodruhov postačila na to, aby sa dostali do parlamentu. A vydrží im ešte päťdesiat ďalších rokov, ak sa im podarí udržať v pozornosti médií filozofickú diskusiu o výhodách či nevýhodách komunizmu (je úplne jedno, či je dotyčná strana kritizovaná či chválená). Naopak, ak by sa viac diskutovalo o konkrétnych výsledkoch, ukázalo by sa, že jedna z parlamentných strán žiadne nemá a zrejme ani nikdy mať nebude.
Jedna z myšlienok, ktoré komunisti ponúkajú, však stojí za povšimnutie. Pokiaľ pre KSS je poukazovanie na každoročné obete v radoch bezdomovcov súčasťou povinnej ideologickej jazdy, pre vedenia VÚC by to mala byť úplne normálna agenda. Zatiaľ jediným politikom, ktorý sa tohto problému aspoň slovne dotkol, je Ľubo Roman (ako je však pre neho typické, išlo len o slová). Pritom postavenie jednej „stodoly“, kde by sa pri teplote zaručujúcej prežitie mohlo na noc natlačiť niekoľko sto ľudí, nemôže byť pre Bratislavu s miliardovými ročnými rozpočtami problémom.
Spoločnosť na jednej strane nie je povinná nasilu pomáhať ľuďom, ktorí padajú na dno často vlastným pričinením, ale na druhej strane: je smrť zamrznutím niečo, čo si ktokoľvek za čokoľvek zaslúži? Pre politikov však táto otázka nie je príliš príťažlivá, keďže voliči bezdomovcov väčšinou nemajú radi a sami bezdomovci nevolia.
