
Meno Alexandra Dubčeka je pre západnú ľavicu stále pojmom. Aj preto slovenská SDSS zdôrazňuje, že sa k nej hlásil práve on. V talianskej Bologni cez víkend otvorili výstavu o Dubčekovi šéfEurópskej komisie Romano Prodi a slovenský prezident Rudolf Schuster (vpravo).FOTO TASR VLADIMÍR BENKO
BRATISLAVA Ficov Smer sa snaží vyčistiť ľavicový priestor a pohltiť menších neúspešných konkurentov. Najbližšie má k spojeniu so Sociálnodemokratickou stranou Slovenska. Privítal by aj integráciu s SDĽ a SDA.
„Rokuje sa o tom, ale sociálna demokracia musí byť v názve," hovorí predseda SDSS Jaroslav Volf. Argumentuje, že strana je 11 rokov v Socialistickej internacionále a hlásil sa k nej Alexander Dubček.
„Nemáme teraz, žiaľ, vplyv, ale nesieme v sebe historickú kontinuitu, ktorá má svoju hodnotu." O značku jeho strany mali záujem už aj SDĽ či SDA, napokon sa však nedohodli.
SDSS sa v rebríčkoch popularity už neobjavuje. Podpredsedníčka Smeru Monika Beňová vysvetľuje záujem Smeru o ňu cieľom utvoriť jedinú silnú stredoľavú stranu. „Ak bude existovať sto strán, vždy budú výsledky volieb také, že nebude možné zostaviť stabilnejšiu vládu."
Volf hovorí, že aj zo zahraničia sú „trošku" tlaky, že sily treba spájať zvlášť teraz pred voľbami do Európskeho parlamentu. Myslí si, že Smeru by integrácia pomohla rýchlejšie sa včleniť do internacionály. Beňová tvrdí, že to „vôbec nie je podmienkou".
SDSS by mohla Smeru pomôcť prekonať obavy, ktoré z novej strany mali ešte aj po voľbách viacerí zahraniční politici. Bývalý spravodajca Európskeho parlamentu pre Slovensko Jan Marinus Wiersma napríklad povedal, že treba preštudovať, ako Smer pristupoval k otázkam maďarskej a rómskej menšiny, ľudských práv a jadrovej energie.
Sociológ Pavel Haulík hovorí, že Smeru ide pri spájaní so SDSS o značku a členstvo v internacionále. „Smer zaznamenal aj bez fúzií prírastok preferencií, ktorý ďaleko presahuje možnosti malých strán. Z tohto pohľadu je to skôr inzerát do budúcnosti." Ak sa vytratia ostatné ľavicové strany, všetci ľavicoví voliči môžu podľa neho „gravitovať" k Smeru.
„Parazit" už dnes Ficovi neprekáža
Pred viac ako dvoma rokmi Robert Fico označil Jaroslava Volfa za parazita. Dnes však Ficovi a Smeru záleží na fúzii s Volfovou SDSS.
Pri 10. výročí vzniku SDĽ Smer vyhlásil, že SDĽ sa rozhodla uviazať si na krk kameň v podobe Volfa. Na adresu svojej materskej strany Fico vtedy povedal, že namiesto toho, aby sa zachránila sama, rozhodla sa zachraňovať politických parazitov. Rokovania o zlúčení so SDSS ho mrzeli a zdali sa mu „sebazničujúce". O SDSS podotkol, že ide o takzvanú a preferenčne nulovú sociálnu demokraciu.
Volf Ficovi odpovedal, že o parazitoch hovoril len šéf SNS Ján Slota. Šéfovi Smeru odporučil, aby sa namiesto urážok sústredil na to, ako a s kým bude plniť sľuby, ktorými každý deň „balácha" verejnosť.
Aj dnes je Volf presvedčený, že Ficove výroky na jeho adresu boli neopodstatnené. Fico mu však vraj vysvetlil, že v ľudskej rovine zostal kamarátsky a bola to len politika. „Pozrite sa, ako sa pán Dzurinda tvári ku Kaníkovi jeden deň a druhý deň. Niekedy politická účelovosť preváži nad ľudským postojom," hovorí dnes Volf.
(sp)

Beata
Balogová
