Keď bežný Slovák v päťdesiatych rokoch udával susedov pre rádio naladené na západnú stanicu, keď priemerný žandár zatýkal „nepriateľa ľudu", keď ľuďom brali polia dobytok, fabriky, dokonca i keď sa posielalo na Sibír či vešalo, každý druhý z tých dolu mal pocit, že to v mene „spravodlivejšej beztriednej" spoločnosti robiť treba. Tak sa mu to totiž prezentovalo z hora, kde to nazývali pokrokom, ľudovou demokraciou a slobodou vlasti. „Moderným" ľudským ideálom tak padali za obeť večné, Bohom dané hodnoty. Desatorové „nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš, neprehovoríš krivého svedectva..." bolo vraj prežité, zastarané. „Moderné" komunistické ideály sa dožili sotva štyridsiatky, aby padli ako domček z karát, pod ktorým zostali tisícky hrobov. A na to, čo sa mnohým pred nami zadalo moderné a správne, máme my dnes paragrafy v Trestnom zákonníku. Naopak, to údajne „zastarané a prežité" sa ukázalo ako správne a aktuálne.
Dnes opäť bežného Slováka stretnete rozčúleného nad snahou chrániť život pred narodením, pobúreného zmluvou so Svätou stolicou a nadávajúceho na návštevu hlavy katolíckej cirkvi. Každý druhý z tých dolu má pocit, že v mene slobody má na to právo, lebo mu niekto vnucuje cirkevný štát a chystá naňho návrat stredoveku. Tak sa mu to totiž prezentuje „z hora", kde to nazývajú slobodou, právom voľby a vedeckým pokrokom. Nevyužívať ich je prežité, hodnoty sú opäť zastarané. Ale nebudú raz paragrafy aj na to, čo sa nám dnes zdá moderné a pokrokové?
Ako ďaleko je od diktatúry k liberalizmu? Možno až príliš blízko. Obe totiž majú svoje korene bez ohľadu na filozofie a ideológie v ľudskej pýche. Len tá nás robí „nadľuďmi", „vládnymi triedami" a ľuďmi, ktorí majú právo posudzovať kvalitu života.
KATARÍNA ONDREJKOVÁ, asistentka poslanca NR SR za SDKÚ
Hľadáme praktické riešenia
Liberalizmus sa stále považuje za akési klišé a jeho pravý význam sa v pluralitnom demokratickom štáte často stráca. Liberalizmus v ekonomickej teórii už vyše 200 rokov usiluje o slobodný prístup súkromného sektora k podnikateľským príležitostiam na trhu a odstraňovaniu štátnych bariér vstupu podnikov na domáci trh.
Liberalizmus v politickom poňatí - stelesnený liberálnou stranou - má však širší význam. Moderný liberalizmus, v USA často označovaný ako sociálne orientovaný liberalizmus, zakladá inteligentné riešenia problémov, kde politici nevychádzajú z úzkej ideológie, ale hľadajú riešenia, ktoré prispievajú k najlepšej využiteľnosti v praxi. Môže sa tak zdať, že ide o veľmi praktické liberálne strany, ktoré sú garanciou, že problém bude riešený bez úzkeho pohľadu na vec. Často počúvame kritické názory na liberálne strany, na druhej strane však treba povedať, že ich tradícia je na Slovensku malá a v podobe politického subjektu Aliancie nového občana sa de facto začala.
Liberálne strany majú vo svete blízko k sociálnym stranám, preto sa často dostávajú do konfliktu s kresťanskými stranami, čo sa neraz prejaví v spoločnom hlasovaní v parlamentoch krajín. Nie sú to preto vždy konšpirácie liberálnych strán. Kolízie liberálnej a kresťanskej platformy sú tak prirodzené a často ako keby rozhodujúce, ktorá platforma bude dominantná vo vedení štátu. Zrejme toto kryštalizovanie bude ešte dlho prebiehať aj na Slovensku a najlepšie túto názorovú rozdielnosť vidíme medzi politickými stranami ANO a KDH. Významným tmelom sa však, našťastie, stala snaha reformovať štát a spoločné odmietnutie centralistického systému. Odborné stanoviská sú tak najlepším priestorom na diskusiu liberálnej strany a tam by mala smerovať jej agenda. ANO je toho príkladom a je dôležité, aby si zachovávala prívlastok reformná.
VIKTOR BÉREŠ, poslanec NR SR za ANO
