Hoci všetky strany vedia, že bez novely nebudú slovenské voľby do Európskeho parlamentu v súlade s ústavou, niektoré aj tak urobili z jej podpory predmet politického kšeftu. Vladimír Mečiar vyhlásil, že ustanovenie vyšetrovacích výborov „je podmienkou ĽS-HZDS", aby hlasovali za novelu. Okolnosť, že prijatie novely je v záujme štátu, zjavne nepovažuje za dostatočný dôvod. Keby si tento postoj osvojili aj ďalší, zmena ústavy neprejde.
Konečná podoba novely závisí aj od postoja parlamentných strán ku kľúčovej otázke: Akú právomoc dostane nový orgán - výbor pre európske záležitosti. Takmer všetky partaje sa zhodujú, že uznesenia výboru by mali mať pre zástupcov výkonnej moci zastupujúcich republiku na rokovaniach v orgánoch únie záväzný charakter. Čo je problém nielen z ústavného, ale aj praktického i zahraničnopolitického hľadiska.
Z ústavného preto, že v parlamentnej demokracii má zákonodarný zbor kontrolovať výkonnú moc, ale nemôže za ňu a namiesto nej rozhodovať „o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky". V prípade, že by nový orgán dával premiérovi a ministrom záväzné pokyny, tak by vlastne jeden výbor dostal také kompetencie, aké nemá ani celá NR SR. Z praktického hľadiska je návrh nerealizovateľný, lebo celá štátna správa na čele s vládou bude iba s vypätím všetkých síl pripravovať zástupcov republiky na kvalifikované pôsobenie v orgánoch únie. V žiadnom prípade by to nemohol vykonať jeden výbor. Pritom jeho stanovisko by bolo pre zástupcu republiky záväzné, a to bez ohľadu na to, čo dohodli predstavitelia ostatných 24 krajín únie. Predstava, že práve slovenský výbor pre európske záležitosti sa stane najužším miestom celej únie, je komická, a ak ju niekto myslí vážne, tak môže zosmiešniť celú krajinu. Mimochodom, SR sa po vstupe do únie bude podieľať na 14-tisíc rozhodnutiach únie za rok.
