rozdiely, napríklad v okolí Vranova nad Topľou alebo Košice-vidiek je pokrytie vodovodmi len okolo 50 percent. Niektoré miestne zdroje sú kontaminované kovmi alebo dusičnanmi. Podľa Miklósa tu nie sú prirodzené vodné zdroje, alebo v posledných rokoch vyschli. Najhoršie sú na tom rómske osady.
Z takmer 500 rómskych osád má pitnú vodu z verejného vodovodu len 226, v 208 sú studne. 50 osád je úplne bez vody, až 18 z nich je v Prešovskom kraji, 17 v Banskobystrickom, 7 v Košickom, 3 v Trnavskom, jedna v Žilinskom a po dvoch v Bratislavskom a Trenčianskom kraji. Z hygienického a zdravotného hľadiska sú nevyhovujúce aj studne, ktoré Rómovia používajú ako zdroj pitnej vody. V Banskobystrickom kraji sú takto zásobovaní obyvatelia jednej tretiny zo 111 osád, v Košickom polovica z 97 a v Prešovskom takmer polovica z 226 osád.
Rómovia majú často zdravotné problémy aj preto, že pijú zlú vodu. "Je ďaleko vhodnejšie investovať do predbežných opatrení ako do liečenia žltačky," uviedol Miklós. Vybudovanie štandardných podmienok, aké má Európska únia, nás bude podľa Miklósa stáť 60 až 70 mld Sk. Časť zaplatíme z domácich zdrojov a zvyšok z fondov EÚ. Miklós dodal, že obce majú pripraviť projekty, ako chcú zlepšiť zásobovanie pitnou vodou. Vláda dnes prerokovala materiál, v ktorom Miklós navrhuje viaceré koncepcie, napríklad s využitím veľkokapacitných zdrojov pitnej vody ako sú vodárenské nádrže. Ďalším riešením má byť prepojenie stredoslovenskej a západoslovenskej sústavy.
