Košice 27. novembra (TASR) - Ukončenie bezpečnostnej previerky bez vyjadrenia, bez znalosti akýchkoľvek konkrétnych dôvodov, ktoré viedli k záveru "o nespoľahlivosti" osoby prichádzajúcej do styku s utajovanými skutočnosťami, patria k hlavným dôvodom, prečo sa Vyšší vojenský súd (VVS) so sídlom v Trenčíne obrátil na Ústavný súd SR.
Ústavní sudcovia dnes verejne prerokovali návrh VVS, ktorým sa domáha, aby zistili, či namietané časti zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností sú alebo nie sú v súlade s Ústavou SR.
V mene trenčianskeho súdu podal návrh jeho predseda Ondrej Samaš ešte v decembri 2002 vzápätí potom, ako boli na súd doručené prvé žaloby, ktorými sa vojenskí hodnostári domáhali preskúmania negatívneho záveru Vojenského obranného spravodajstva.
Podľa Samaša je právo týchto osôb na spravodlivý proces narušené okrem iného tým, že vôbec nepoznajú okolnosti, ktoré viedli k záveru "o nespoľahlivosti" a tak ani nevedia, čo majú pred súdom namietať. Jedinú šancu zistiť príčinu im zákon umožňuje, ak sa obrátia na súd. Po zaplatení príslušných poplatkov a trov pre advokáta sa v rámci nahliadnutia do spisu môžu oboznámiť s tým, čo viedlo príslušný orgán k negatívnemu záveru o ich nespoľahlivosti. Paradoxne, aj to si môžu iba domyslieť, pretože dôvody nie sú jednoznačne pomenované.
"Ide nám o to, aby taká citlivá otázka, akou sú bezpečnostné previerky, bola robená podľa možností transparentným spôsobom a aby bolo zachované právo na spravodlivý proces, ktorý vylúči priestor pre neskoršie dohady a špekulácie," podal predseda VVS v Trenčíne.
Jeho návrh smeruje k tomu, aby zákon upravujúci spôsob narábania s utajovanými skutočnosťami a preverovanie osôb prichádzajúcich s nimi do styku zabezpečoval "rovnosť zbraní" pre tých, ktorí zákon vykonávajú, aj pre tých, ktorých sa týka. Upozornil pritom na nebezpečenstvo svojvôle, ak sa nejaká právomoc výkonnej moci vykonáva tajne. Vnútroštátne právo síce musí chrániť záujmy štátu, ale rovnako musí dbať na vyváženosť zásahov do súkromnej sféry jedinca.
Odporcu - Národnú radu SR mal dnes pred ÚS zastupovať Robert Kaliňák. Z pojednávania sa vzhľadom na rokovanie parlamentu o pozbavení imunity poslanca ĽS-HZDS Gabriela Karlina ospravedlnil. Predseda pléna Ján Mazák prečítal písomné vyjadrenie zákonodarcu, ktoré však označil "za trochu nejasné". Stanovisko NR SR sa totiž v podstatnej časti zhodovalo s právnym názorom VVS a dokonca pridalo argumentáciu o porušení Európskeho dohovoru o ľudských právach.
ÚS dnešné pojednávanie prerušil. Zástupcovi NR SR doručí prepis verejného zasadnutia a následne rozhodne o ďalšom postupe.
VVS v súčasnosti eviduje 16 žalôb, ktoré sa týkajú bezpečnostných previerok. Podľa dostupných informácií aj viaceré civilné osoby sa v tejto súvislosti obrátili na krajské súdy. Aj fakt, že je už pripravený úplne nový zákon o utajovaných skutočnostiach, potvrdzuje, že s platným zákonom nie je všetko v poriadku. Podľa Samašových informácií nová verzia mala rešpektovať minimálne povinnosť uvádzať skutočnosti, ktoré viedli k negatívnemu rozhodnutiu a jeho odôvodnenie. Takto oboznámený človek sa potom môže slobodne rozhodnúť, či bude závery previerky akceptovať, alebo sa obráti na súd.
Upozornenie: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
