ou s pohrebnými obradmi v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Don Dermek zomrel v Pezinku v sobotu 22. novembra. V deň pohrebu by dovŕšil vek 89 rokov. Kňazom bol 60 rokov, saleziánom 69 rokov. Na cintoríne v Šaštíne bude pochovaný na základe svojej poslednej vôle.
Andrej Dermek je známy ako teológ so špecializáciou na mariológiu a provinciál saleziánov v totalitných rokoch 1968 – 1981. Používal pseudonym Ander, A. Zunín. Narodil sa 27. novembra 1914 v Uníne, okres Skalica. Gymnázium absolvoval v Malackách. V rokoch 1936-1938 vykonával pedagogickú prax v saleziánskych ústavoch v Šaštíne a v Trnave. Teológiu študoval v rokoch 1938-1940 na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme, vzhľadom na vojnové pomery ju dokončil na bohosloveckej fakulte v Bratislave roku 1942. Za kňaza ho vysvätili v apríli 1942, doktorát z teológie získal roku 1945. Od roku 1945 prednášal v saleziánskom teologickom učilišti vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom). Po likvidácii rehoľných spoločností v noci z 13. na 14. apríla 1950 ho spolu s ďalšími rehoľníkmi násilne internovali v sústreďovacom kláštore v Podolínci, odkiaľ ušiel ešte v tom roku. Spolu s rehoľným spolubratom Titusom Zemanom organizovali ilegálne prechody saleziánskych klerikov do zahraničia. Po neúspešnom prechode cez rozvodnenú rieku Moravu bol spolu s ďalšími v apríli 1951 zatknutý, vypočúvaný a mučený. Roku 1952 ho v Bratislave odsúdili na 14 rokov nepodmienečne. Väznili ho v Ilave. V máji 1960 ho na základe amnestie podmienečne prepustili. S podlomeným zdravím a bez prostriedkov sa mohol zamestnať v Bratislave najprv ako robotník, neskôr v administratíve. V auguste 1970 Mestský súd v Bratislave zrušil jeho pôvodný rozsudok a odsúdil ho na 2 roky za nedovolené prekročenie hraníc. Počas civilných zamestnaní a ešte väčšmi po odchode do dôchodku roku 1974 sa angažoval v podzemnej cirkvi, najmä vo výchove saleziánskeho dorastu. V rokoch 1968-1984 bol provinciálom saleziánov na Slovensku. Po novembri 1989 prednášal na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Roku 1991 habilitoval na docenta a roku 1997 ho vymenovali za profesora Nového zákona. Stal sa vedúcim katedry biblického štúdia Nového zákona, kde aktívne pôsobil až do roku 1998.
V čase neslobody napísal a samizdatom rozširoval viacero menších i väčších súborných prác, predovšetkým trojzväzkové dielo meditatívnych biblických úvah Chlieb a slovo a dielo Pán sa pýta, koncipované ako dvanásť Ježišových otázok a pokus autora o odpovede na ne. Pod pseudonymom Ander vydal rozsiahle úvahy o aktuálnych problémoch manželstva s názvom Manželstvo – veľké tajomstvo.
