O ľavicovom extrémizme na Slovensku sa v rôznych odborných štúdiách a článkoch hovorí predovšetkým v súvislosti s aktivitami rôznych anarchistických a antiglobalistických hnutí. Posledné medializované vystúpenia predstaviteľov KSS však naznačujú, že ľavicový extrémizmus sa na Slovensku neredukuje len na izolované a často marginálne aktivity týchto hnutí, ale je prítomný priamo v parlamente.
Pojmom extrémizmus sa označujú vyhranené ideologické postoje, pre ktoré sú typické prvky netolerancie a útoky proti základným demokratickým a ústavným princípom. Ako ináč ako extrémistické sa potom dajú aj s ohľadom na túto definíciu označiť politické východiská KSS, ktorá sa podľa vyjadrení svojho predsedu Jozefa Ševca inšpiruje niektorými časťami ideológie Sovietskeho zväzu z čias vlády Josifa Vissarionoviča Stalina. Teda ideológie stalinizmu, ktorej výsledkom bola netolerancia k akýmkoľvek odlišným názorom, pošliapanie všetkých demokratických princípov, totalitný režim, tisícky politických procesov, masové represálie a gulagy po celom území krajiny.
Nehovoriac o relativizovaní utrpenia politických väzňov a označovaní vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa za bratskú pomoc, plus množstvo ďalších vyjadrení, ktoré tiež patria do výbavy tejto parlamentnej strany.
Nie sú snáď deklarácie o zoštátnení sprivatizovaného majetku v prípade, ak by sa komunistická strana dostala do vlády, útokom na základné ľudské právo vlastniť súkromný majetok?
Rovnako zarážajúce ako vyjadrenia predstaviteľov KSS je však aj mlčanie veľkej časti politických a spoločenských elít. S výnimkou niekoľkých politikov (vystúpenie Františka Mikloška v televízii TA 3) nedošlo k razantnému verejnému odsúdeniu týchto názorov. Akoby si mnohí už zvykli brať komunistickú demagógiu ako súčasť slovenského politického folklóru. Svoju úlohu zohráva aj tradične väčšia zhovievavosť častí intelektuálnej komunity k extrémne ľavicovým názorom. Verejné prihlásenie sa k ideológii národného socializmu Adolfa Hitlera by pravdepodobne vyvolalo oveľa väčšiu búrku odmietania a kritiky, ako to bolo v prípade výrokov predsedu KSS. To aj napriek tomu, že dnes si už nikto súdny netrúfne spochybňovať fakt, že Stalinov a Hitlerov režim boli rovnako zločinné a nebezpečné.
Rizikom týchto laxných postojov je, že kým nedôjde k jasnému a verejnému odmietnutiu týchto ideí, môže v časti verejnosti vzniknúť dojem, že ide o štandardné politické názory. Zároveň to napomáha legitimizácii spolupráce ostatných strán s KSS, ktorá sa tak môže tváriť ako štandardná politická strana. Nehovoriac o tom, že predseda strany Smer, ktorá sa deklaruje ako moderná sociálnodemokratická, respektíve stredovo-ľavicová strana, svojimi výrokmi o tom, ako sa za socializmu mali ľudia oveľa lepšie, dodáva navlas podobným tvrdeniam predstaviteľov KSS punc zdanlivej pravdivosti.
Napriek tomu, že KSS je legitímne zvolená, malo by byť predstaviteľom ostatných strán jasné, že nejde o štandardnú ľavicovú stranu, ale o stranu s extrémnymi politickými názormi a s týmto vedomím by k možnosti spolupráce s ňou mali aj pristupovať. Ľavicový extrémizmus nemusí mať iba podobu tričiek s Che Guevarom a útokov na Mc Donald's, ale môže byť ukrytý v oblekoch a pohybovať sa aj po chodbách parlamentu.
Autor: JOZEF MAJCHRÁK(Autor je politológom, pôsobí v Inštitúte pre verejné otázky)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
