Lipšica a Hanzela, ale meritórnou debatou o tom, čo prokuratúra je a čím má byť.
Prokurátori upozorňujú, že obe novely dávajú predstaviteľom výkonnej moci také právomoci, ktoré zbavujú prokuratúru jej nezávislého postavenia. Minister spravodlivosti to v dôvodovej správe sformuloval inak, ale rovnako otvorene: „Navrhované zmeny predstavujú v porovnaní so súčasnou právnou úpravou intenzívnejšiu ingerenciu výkonnej moci do právomocí prokuratúry." Hoci doterajšie pôsobenie Daniela Lipšica nasvedčuje tomu, že svoje návrhy predkladá v dobrej viere a s dobrým úmyslom, konečný výsledok od nich nezávisí. Komplikácie, ktoré dnes s prokuratúrou máme, nevyplývajú z toho, že je až príliš nezávislá od ministrov a vlády, ale predovšetkým a najmä zo skutočnosti, že v niektorých prípadoch až príliš zohľadňuje, či jej rozhodnutie urobí dobre premiérovi, alebo vládnej koalícii. Určite sa to nezmení, ak výkonná moc bude mať ešte silnejšie „páky". Jedna z noviel obsahuje aj ustanovenie, že „Národná rada môže navrhnúť prezidentovi SR, aby generálneho prokurátora odvolal z funkcie, ak neschváli správu o činnosti prokuratúry". Ako keby SDKÚ, SMK, ANO a KDH mali v parlamente navždy garantovanú väčšinu i „svojho" prezidenta. Lenže väčšinu môžu mať po ďalších voľbách poslanci Smeru, HZDS, SNS a KSS. Ako dlho by generálny prokurátor vykonával svoju funkciu nezávisle, keby mohla parlamentná väčšina navrhnúť prezidentovi Mečiarovi alebo Gašparovičovi jeho odvolanie? Nezávislosť prokuratúry musí závisieť od ústavy a zákonov, a nie od toho, kto má väčšinu a kto je prezidentom.
Žiadna koalícia by nemala prijímať zákony pre seba a mala by sa vždy pýtať, ako by sa jej vlastné návrhy páčili, keby bola v opozícii. Keby nebol ministrom, tak by sa vlastné novely nepáčili ani Lipšicovi.
Beata
Balogová
