Nevynechal ani kritiku procesu decentralizácie, politické nominácie šéfov úradov špecializovanej štátnej správy a nedostatok financií na školstvo. Teda všetky témy, ktoré rezonujú v médiách.
Niektoré oblasti kritiky sú opodstatnené. Zaujímavé je však to, že aj pri kritike, ktorá smeruje k reforme verejnej správy, si strieľa vlastný gól, ako to bolo napríklad aj pri jeho výhradách k časti návrhu štátneho rozpočtu, ktorá sa týka výdavkov na armádu. Návrh, s ktorým dnes nesúhlasí, vznikol, keď Šimko bol ešte ministrom obrany a vtedy s ním problémy nemal.
Podobne je to aj so zákonmi týkajúcimi sa zmien v miestnej štátnej správe. Podľa výpisu hlasovaní poslanca Šimka v NR SR Šimko podporil všetky návrhy o reorganizácii miestnej štátnej správy aj o financovaní základných a stredných škôl. Za hlasovali aj ostatní signatári Slobodného fóra. O dva týždne neskôr už má výhrady a kritizuje reformu verejnej správy a nedostatky vo financovaní škôl, tak ako keby pri schvaľovaní reforiem nebol ministrom vlády, ktorá ich schvaľovala a pri prijímaní zákonov nebol členom koalície, ktorá ich prijala.
To, že sa Ivan Šimko potrebuje jasne vyhraniť a vyprofilovať, aby mohol obhájiť vznik platformy a aby mohol vstúpiť do „koaličného ringu" s odlišným odtieňom „dobrej modrej" od Dzurindu je pochopiteľné. To, že Šimko profiluje svoju platformu na „ficovskom" kritizovaní úplne všetkého je však nezodpovedné a zarážajúce.
Tým sa mu stáva, že často kritizuje aj sám seba a spochybňuje svoje rozhodnutia a hlasovania. Nehovoriac už o tom, že takto svoju platformu nevyprofiluje voči ostatným stranám, pretože strana založená na treťo(s)cestnej kritike úplne všetkého už na politickej scéne existuje.
Autor: MATÚŠ ŠVIRLOCH(Autor je absolventom politológie)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
