Hovoria to výsledky prieskumu medzi sudcami, na ktorom sa zúčastnili najmä sudcovia z Bratislavského kraja. O výsledkoch prieskumu včera stavovská organizácia Združenie sudcov Slovenska usporiadala seminár, kde sa mali hľadať riešenia problémov v justícii.
Na stretnutie pozvali aj zástupcov ministerstva spravodlivosti a Súdnej rady. Nikto z nich neprišiel. Hovorca ministra Richard Fides vysvetlil, že minister bol na dlhodobo plánovanom dvojdňovom stretnutí mimo Bratislavy a štátna tajomníčka ho musela zastúpiť na rokovaní vlády a parlamentných výborov.
„Nehľadali sme dôvody na obhajobu," tvrdí členka združenia Katarína Stránska. Sudcovia sa zhodli, že základom reforiem by mala byť dlhodobá justičná koncepcia. Stránska vyhlásila, že ministerstvu spravodlivosti neupierajú snahu o modernizáciu justície. Chybou však je, že chce všetko stihnúť za jedno volebné obdobie. Väčší ohľad by sa mal brať aj na skúsenosti samotných sudcov. „Každá vláda si kladie za cieľ zmeniť justíciu," vyčíta sudkyňa politikom.
Viceprezidentka združenia Jarmila Maximová informovala o niektorých návrhoch sudcov. Ocenila síce zriadenie funkcie vyšších štátnych úradníkov, ale prekáža jej, že ju vykonávajú ľudia bez skúseností s prácou na súde. „Je potrebné, aby boli odborne vyškolení pred tým, ako začnú túto prácu vykonávať," radí.
Úradníci mali pomôcť sudcom odbremeniť ich od zbytočnej práce. Najmä vo veľkých mestách má jeden sudca pridelených 400 až 900 prípadov. „Od takéhoto sudcu je nereálne očakávať, aby rozhodoval plynule a sústredene a popritom sa aj vzdelával," tvrdí Maximová.
Aj preto podľa sudcov vznikajú prieťahy, ktoré sa stávajú chronickými. Podľa Maximovej v takom prípade európska judikatúra zaväzuje štát, aby hľadal riešenia.
Stránska priznala, že sú aj zlé rozhodnutia sudcov, ale nehovorí sa o ich kvalitnej práci. „Masívna medializácia týchto pochybení kazí imidž celej justície," dodala. Prekáža jej i to, keď rozhodnutia súdov znevažujú laici.
ROMAN PATAJ