FOTO - SMEBRATISLAVA – „V druhej vlne kupónovej privatizácie som predala kupónovú knižku. Kupónku však Mečiar zrušil a spoločnosť, ktorej som knižku predala, chce odo mňa peniaze naspäť. Aj so súdnymi trovami.“ Podobný problém má dnes veľa ľudí. Na krok vlády z roku 1996 doplatili investičné spoločnosti, ktoré časť strát zapríčinených Mečiarovou vládou teraz vymáhajú od ľudí cez súdy.
Investičné spoločnosti pred niekoľ-kými rokmi, keď sa rozbiehala druhá vlna kupónovej privatizácie, uzatvárali s ľuďmi dohody o výmene vkladných knižiek za bielu techniku. Najčastejšie to bola mikrovlnka. Tieto spoločnosti nakupovali kupóny pre investičné fondy a platili za ľudí aj poplatky spojené s kúpou kupónovej knižky a kupónov.
Štát potom kupónovú privatizáciu zrušil a nahradil ju emisiou dlhopisov FNM, ktoré rozdal občanom. Investičné fondy tak prišli o svoje peniaze a vyzvali ľudí, nech im vrátia poplatky za registráciu MIK - majiteľa investičných kupónov - 1055 korún. Ten, kto nezaplatil, má dnes problémy so súdmi.
„Okrem tej tisícky chcú od nás súdny poplatok 200 korún, súdne trovy 740 korún a 94-korunový úrok z omeškania.“ Podľa viacerých správ sa právnici investičných spoločností vyhrážajú exekúciami.
Zákon je podľa odborníkov na strane investičných spoločností. „Občan prijal za svoje kupóny tisíc korún. Fond dal teda peniaze, ale nedostal protihodnotu. Jednoducho ľudia prijali plnenie a neposkytli protiplnenie,“ tvrdí právnik Ernest Valko. Občanom však v odovzdaní ich kupónov zabránila Slovenská republika. „Nezabúdajme, že štát im to vynahradil desaťtisícovými dlhopismi FNM,“ podčiarkol Valko.
Podľa neho neobstojí ani otázka, či súdne trovy platiť, alebo nie. Valko: „Mali zaplatiť, keď ich na to fondy vyzvali, a nečakať, kým to dajú na súd. Ťažko mi je však generalizovať a každý, kto nechce platiť, nech sa poradí s advokátom.“ Podľa neho by v niektorých konkrétnych prípadoch bolo možné pouvažovať, či nie je dohoda už premlčaná, čo je však pri každej zmluve individuálne.
TOMÁŠ VELECKÝ
BRATISLAVA - Slovenskí leteckí prepravcovia, podobne ako mnoho ďalších spoločností vo svete, skoro okamžite pocítili dozvuky útoku na Ameriku. Zaisťovatelia (preberajú najväčšie riziko pri poistení lietadiel, a preto si môžu diktovať aj podmienky) v priebehu niekoľkých dní vypovedali aerolíniám zmluvy o krytí škôd spôsobených vojnovým konfliktom. Prostredníctvom svojho poisťovateľa Slovenskej poisťovne aj Slovenské aerolínie dostali nové, tvrdšie podmienky poistenia vojnových rizík, medzi ktoré patrí únos alebo odcudzenie lietadla, sabotáž atď.
Vypovedanie zmluvy sa netýkalo celého poistenia, ale len poistenia vojnových rizík. „Ak by sme nesplnili nové podmienky, nemohli by sme lietať,“ povedal podpredseda predstavenstva Miloslav Mészáros. Slovenské aerolínie museli doplatiť požadovanú sumu, lebo väčšina krajín nepustí do svojho vzdušného priestoru nedostatočne poistené lietadlá.
Zvýšenie bude podľa Mészárosa zohľadnené aj v poistnej zmluve na budúci rok, pričom sa predpokladá, že stúpne aj celková cena poistenia zodpovednosti voči tretím osobám. Keďže v dôsledku leteckých nešťastí v minulom roku stúplo zodpovednostné poistenie na rok 2001 pre Slovenské aerolínie o 37 percent, podľa Mészárosa na budúci rok môže vzrásť aj na dvojnásobok.
Podľa TASR aj poistné Air Slovakia BWJ prudko vzrástlo a spoločnosť preto očakáva, že slovenská vláda sa pripojí k iniciatíve európskych ministrov financií. Tí sa rozhodli, že pomôžu svojim domácim leteckým spoločnostiam čiastočným pokrytím poistného pre prípad vojny a poskytnutím garancií, tvrdí TASR.
„Poistenie patrí medzi výrazné položky v rámci nákladovosti prevádzky lietadiel,“ povedal Mészáros, ale dodal, že neohrozí fungovanie spoločnosti. Ako dodal, spoločnosť nemôže od poistenia odstúpiť, lebo v prípade únosu by spoločnosť musela v prípade nehody znášať všetky škody sama, čo by bolo neúnosné.
Výška zodpovednostného krytia Slovenských aerolínií voči tretím osobám poškodeným haváriou lietadla bola pred nehodou 150 miliónov dolárov, čo je dvojnásobok požadovaného minima. Zaisťovne však chcú toto krytie podobne ako pri ďalších leteckých spoločnostiach znížiť. V prípade Slovenských aerolínií kleslo na 50 miliónov dolárov.
So znižovaním krytia však nesúhlasia letecké úrady v niektorých štátoch, ktoré požadujú pôvodnú výšku alebo nejaké kompromisné riešenie. Ak sa zaisťovne a letecké úrady nedohodnú, môže to nakoniec viesť k zastaveniu letov. Otázka výšky krytia je však ešte stále otvorená.
Negatívny vplyv na náklady leteckých spoločností ako vyššie poistné bude mať očakávaný rast poplatkov za letiská v dôsledku investícií do bezpečnosti. Okrem toho Slovenské aerolínie počítajú s investovaním do zvýšenie bezpečnosti v lietadlách. Negatívny vplyv na letecké spoločnosti bude mať aj pokles záujmu o lietanie a riziko, že niečo podobné ako v Amerike sa môže hocikedy zopakovať. „Najhoršie na tom je, že je to trvalé. Môže sa to stať kedykoľvek a kdekoľvek,“ dodal Mészáros.
Slovenské aerolínie predpokladali, že v budúcom roku vykážu prvý zisk. Aký bude mať útok na Ameriku dosah na hospodárenie, sa ešte nedá vyčísliť, ale spoločnosť v súčasnosti nepočíta so znižovaním počtu pracovných miest. GABRIEL KÁDASI
