súčasnou vládou.
Návrat, niekedy až posilnenie princípov etatizmu, je zreteľný v mnohých prípadoch. Pokus ministerstva práce odstrániť vlastnícke práva k dôchodkovým úsporám dokonca po prvýkrát pobúril aj viacerých koaličných poslancov, ktorí v ostatných prípadoch vždy „držali basu" s predkladateľom zákona.
Prvkom nezmyselného štátneho prenikania do nového dôchodkového systému, o ktorom sa zatiaľ na verejnosti veľmi nediskutovalo, je zakomponovanie štátu medzi občana a jeho dôchodkovú spoločnosť. Ministerstvo práce sa v protiklade s pôvodnou koncepciou reformy rozhodlo, že výber príspevkov na povinné dôchodkové sporenie bude vykonávať štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Centralizovane vybrané peniaze má Sociálna poisťovňa ďalej posielať dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Argumentom je údajne lacnejší spôsob takéhoto riešenia.
Tragikomédia je v tom, že Sociálna poisťovňa v súčasnosti nie je schopná efektívne vyberať príspevky ani sama pre seba v dnešnom dôchodkovom systéme. Nedoplatky na odvodoch dosahujú desiatky miliárd korún. Navyše, v podstate všetky údaje v Sociálnej poisťovni sa v súčasnosti spracúvajú ručne!
Načo potrebujú občania a dôchodkové správcovské spoločnosti založené napríklad renomovanými bankami takéhoto prostredníka? Skúsené veľké finančné inštitúcie predsa spravujú milióny klientskych účtov a sú vybavené najmodernejšími informačnými technológiami. Je teda evidentné, že aj výber peňazí vedia vykonávať lepšie než štát.
Súkromný sektor je evidentne efektívnejší aj vo vymáhaní nedoplatkov. Po dôkazy netreba chodiť na kraj sveta, stačí si porovnať skúsenosti susedov. V Poľsku, s centralizovaným výberom príspevkov, trvalo skoro tri roky, kým ich sociálna poisťovňa ZUS bola vôbec schopná „preposielať" peniaze občanov na účty v dôchodkových spoločnostiach. Reálne náklady na túto jej činnosť sú pritom veľmi vysoké. Na druhej strane, tvorcom dôchodkovej reformy v Maďarsku ani nenapadlo zveriť výber príspevkov do rúk štátu, a nikdy sa s ním u nich nevyskytli vážnejšie problémy.
Nápad vyberať povinné príspevky pre druhý pilier dôchodkového sporenia prostredníctvom Sociálnej poisťovne však možno vnímať aj v inom kontexte, než iba v snahe nájsť najoptimálnejšie riešenie problému. Môžu sa za ním skrývať „podnikateľské zámery" niektorých jednotlivcov. Stručne ich možno charakterizovať ako úsilie získať „pod palec" čo najväčší objem peňazí. „Znalci" politického systému veľmi dobre poznajú vzorec: „Čím viac peňazí obhospodaruje štátny podnik, tým je lukratívnejší."
Hra na reformu pokračuje, podnikateľské zámery sa úspešne vyvíjajú a karavána ide ďalej.
Autor: IVAN ŠVEJNA(Autor je riaditeľom Nadácie F. A. Hayeka)
