Už menej si všímal, čo všetko vláda napriek problémom za posledný rok urobila. Prvé reakcie vládnych politikov hovoria o sklamaní. Spokojná je opozícia. S prezidentom RUDOLFOM SCHUSTEROM sme sa rozprávali o tom, ako vníma ohlasy na svoju správu.
Počas výkonu prezidentskej funkcie ste predniesli mnoho prejavov. Na ktoré miesto v poradí dôležitosti by ste zaradili posledné vystúpenie v parlamente?
„Dve boli najdôležitejšie. V roku 2001 a teraz. Všetky tie tendencie, ktoré som kritizoval vtedy, sa prejavili aj v súčasnosti. Pred dvomi rokmi ma ešte nechápali, dnes som konštatoval, že mnohé z toho, čo som hovoril sa, žiaľ, potvrdilo."
Myslíte si, že vaša správa ovplyvní do budúcnosti konanie politikov?
„Nedal som si taký cieľ. Bol by som však rád, keby sa zmenilo spoliehanie sa na straníckosť. Odbornosť ako keby išla bokom. Keď má niekto iný názor ako predseda, to ešte predsa nie je dôvod na likvidáciu. Dvaja ministri odišli z vlády len z tohto dôvodu. Vieme dobre, že to neboli zlí ministri. Musel som pomenovať problémy, lebo hovorím aj v mene občanov. Ak hovoria vládni politici, je v tom rozdiel. Predsa len priama voľba prezidenta je niečo iné, ako keď sa niekto stane premiérom cez 15-percentnú stranu. Okrem toho ja nemám ani stranícke ciele."
Premiér povedal, že ste v správe kritizovali skôr bývalý režim, v ktorom ste mali významnú funkciu, ako obdobie posledných rokov. Ako ste spokojný s týmto hodnotením Mikuláša Dzurindu?
„Pán premiér sa dostáva do slepej uličky. Toto ešte ani raz nepoužil. Zaradil sa medzi tých kritikov, ktorí keď nevedeli nájsť iné, povedali - ale bol komunista. Dvakrát byť premiérom a teraz zrazu argumentovať dôsledkami komunizmu, to je smiešne. Mal by sa obzrieť do svojich radov, koľko má tam bývalých komunistov, keď už mu na tom odrazu tak záleží. Prečo je jeho hlavný kandidát na prezidenta bývalý komunista? Bolo by dobré, keby sa premiér sám nad sebou zamyslel. Ak nevníma kritické veci, vrátia sa mu ako bumerang. Svoju vlastnú stranu rozložil tým, čo zaváňa komunistickou minulosťou. Lebo aj vtedy sa odpočúvalo, lenže dnes, pätnásty rok po novembri 1989, sa s tým ešte vraj aj kupčí."
Vládni politici hovoria, že správa bola kritická, nevyvážená a populistická. Ako sa vám to počúva?
„Nečudujem sa. Asi chceli, aby som bol optimistický. Realita je iná. Mojou úlohou je poukazovať na nedostatky. Ak bola správa populistická, tak nech to, čo som povedal, vyvrátia. O nedostatkoch som hovoril preto, že ľudí trápia. A oni sa tvária, ako keby to nebola pravda."
Vláda sa odhodlala na reformy, ktoré meškali a na ktoré za účasti ľavice vo vláde chýbalo odhodlanie. Ekonómovia varovali, že ak sa k zmenám nepristúpi, hrozí kolaps. Prečo vo vašom prejave chýbala aj takáto optika?
„To je falošné vnímanie. V poslednom období najmä minister financií Ivan Mikloš straší, že keď ten-ktorý zákon neschválime, reformy nebudú. Reformy sa robia pre ľudí a tí ich musia prežiť. Zatiaľ sú to reformy, ktoré jedných zvýhodňujú na úkor druhých. Za tým si stojím."
Slovenské reformy sú v mnohom inšpiratívne aj pre zahraničie. Chcú sa predsa nimi inšpirovať.
„Áno, ale zatiaľ sa len inšpirujú. Stačí sa pozrieť na Českú republiku. Českí politici hovoria, že nám držia palce, ale zatiaľ také reformy nerobia. Bol by som radšej, keby nám tlieskali ľudia doma a nie v zahraničí. A ak už doma netlieskajú, tak keby reformy vedeli prežiť a v tichosti to znášať."
Zatiaľ sú ľudia ticho.
„Hej, choďte dole a počúvajte ľudí. Zvlášť som zdôraznil odborárom, aby sa držali zákonov. Nech sa politici skúsia prejsť po dedinách a mestách, ale nie v okolí Bratislavy. Vtedy by zmenili názor."
V prejave ste sa rečnícky spýtali, koľko garnitúr politikov sa bude musieť ešte vystriedať, kým prídu takí, ktorí nepodľahnú pokušeniu zneužívať moc. Ktorí politici ju zneužívajú dnes?
„Nechcem sa hrať s ohňom a ani si nemyslím, že je to moja úloha. Skoro každý týždeň sa niečo vynorí a je len vecou orgánov činných v trestnom konaní, ako to dotiahnu a potrestajú vinníkov."
Má dnes Mikuláš Dzurinda vašu dôveru?
„Moju dôveru bude mať dovtedy, kým bude mať dôveru v parlamente a v koalícii. Nemám právo vyberať si premiéra, ktorému dám dôveru. Máme povinnosť, v záujme štátu, spolupracovať. To však neznamená, že musím so všetkým súhlasiť."
Po vašej správe sa začali množiť otázky, či by premiér nemal odstúpiť. Počítali ste s takýmito reakciami?
„Nie, na to som nemyslel a taký záujem som nikdy nemal. Je to v kompetencii parlamentu. Ak to demokraticky urobia, nič proti tomu nemôžem mať, ale ja nechcem byť ten, ktorý také niečo odštartuje. V roku 2001 som bol ešte tvrdší a vtedy sa na stranu premiéra postavili médiá, koalícia a dokonca aj opozícia."
Hovorili ste o kauze odpočúvania, afére skupinka, čo škodí štátu. Doslova ste povedali, že sa umelo vyrábajú nepriatelia štátu. Nie je potom vo verejnom záujme odtajniť všetky informácie o týchto kauzách?
„V tomto prípade by sa tak malo stať. Bolo by dobré, keby sa občania dozvedeli pravdu. Nie je to nič také tajné. Je to tajné preto, že by to mohlo poškodiť niektorým osobám, ale určite nie štátu."
Vyzvete kompetentných k tomu, aby tak urobili?
„Keď som dostal informáciu od SIS, tú istú ako premiér, tak bola moja spätná reakcia v liste jednoznačná. Také niečo by sa nemalo stať a je nutné z toho vyvodiť závery."
Denník SME pred časom napísal, že ste mali dostať správu SIS, kde sa má hovoriť, že „Miloš Žiak je Žid a jeho žena Marina je ruská Židovka rodená Mesežnikovová." Bola tam taká pasáž?
„Neviem, či teraz neprezradím zase nejaké vojenské tajomstvo. Vám je to všeobecne známe, vy o tom píšete. A máte dobré informácie."
Šéf parlamentu Pavol Hrušovský a aj líder SMK Béla Bugár sa skôr premiéra po vašom prejave zastali. Čo si o tom myslíte?
„Protirečia si. Je známe, ako sa ešte nedávno vyjadrovali na adresu premiéra. Napríklad, že s ním už nechcú hovoriť medzi štyrmi očami a podobne. Ak otočili, je to ich záležitosť. Týmito vyhláseniami na seba preberajú aj zodpovednosť za budúcnosť a riziká v nej obsiahnuté."
Veľa sa hovorí o tom, že vraciate zákony parlamentu a rezignovane potom poviete, že aj tak ich poslanci skoro vždy v nezmenenej podobe schvália. Často však navrhnete zákon neprijať ako celok. Je to tak, ako hovorí Ivan Mikloš, že vlastne nesúhlasíte s vládnym programom?
„Je to hlúposť. Keby som nesúhlasil s programom vlády, tak by som nepodpísal žiadny reformný zákon. Podstata je iná. Kým na začiatku sa hravo schvaľovali zákony, nikto neprotestoval, že som ich vrátil. Teraz, keď je situácia v koalícii zložitejšia, zrazu začínajú hovoriť, prečo zákony vraciam. Držím sa stále rovnakých princípov. Nevrátil som veľa zákonov a ak by si ich poctivo pozreli, koľko z nich museli novelizovať, vtedy by zistili, ako ich pripravili. Teraz aktuálne hovoria, že zákony vraciam z dôvodu prezidentskej kampane. O tých kandidátoch, ktorí sú priamo „v kuchyni" pána Dzurindu, sa nehovorí. Zatiaľ som prezident a budem ním do 15. júna."
Poslanci SDKÚ sa však zasmiali, keď ste povedali, že ešte ste neohlásili kandidatúru. Čo vy na to?
„To svedčí iba ak o ich úrovni. Nech sa smejú, ja sa možno budem neskôr."
Myslíte si, že sa vám podarí vyvrátiť argument, že vracanie zákonov je súčasťou vašej kampane, kým nevyhlásite, ako ste sa vlastne rozhodli o opätovnej kandidatúre na prezidenta?
„Nech sa usmievajú. Dnes sa im to hodí, lebo majú svojho kandidáta, pre ktorého chcú získať nejaké body, preto ironizujú."
Počas správy tlieskala len opozícia. Zrejme si to všimli aj veľvyslanci prítomní na parlamentnom balkóne. Aký signál o vašej správe asi vyšlú do materských krajín?
„Oni už predsa vysielali správy o tom, čo sa v poslednom období udialo napríklad aféra skupinka. Neviem, či sa o tom dalo napísať niečo pozitívne. Za Mečiara by boli nóty a protesty. Keďže je pri moci skupina ľudí považovaných za demokratov, meria sa iným metrom. A že tlieskala opozícia? Z toho, čo som povedal, by som nemenil ani slovo. Pre mňa to nebolo o potleskoch."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
