Osobne zastávam názor, že politiku majú robiť politici. Ako občana ma nebaví rozoberať osobné analýzy, kto sa postaví na stranu pána Šimka a kto proti. Jedna vec mi prekáža - že pre tretí sektor sú tabu dôvody a dosiaľ nevyriešený rébus odchodu pánov Šimka a Mojžiša: netransparentná bezpečnostná politika premiéra Dzurindu! A pointa uniká: neobsadený post šéfa NBÚ, hoci to bola avizovaná „rýchla záležitosť". Treba sa pozrieť na dôsledky - jemný „demarš" od predstaviteľov NATO.
Ak tretí sektor kráča slepo neoddelene od politických pohybov v spoločnosti a pridŕža sa dogmaticky konzervatívneho statusu, prestáva plniť svoju mimovládnu pozíciu a stavia sa do zástupu s predstaviteľmi KOZ s ich politickými ambíciami. Je to však výstraha aj pre predstaviteľov výkonnej moci, či majú tieto aktivity vlastne podporovať percentuálnymi príspevkami z odvedených daní a pod. Veď hlavným poslaním je okrem iného zabezpečiť pluralitnú kontrolu fungovania spoločnosti.
Pre mňa a myslím, že pre značnú časť občanov, ktorí ešte stále veríme ( možno naivne?) v tie hodnoty, ktoré autor článku nazýva všeobecnou rétorikou (pritom by mal byť ich garantom!), je unavujúce počúvať lacné frázy o „skupinkách", a verím viac tým hodnotám.
Som presvedčený, že je dobre, ak sa niekto odhodlá radšej zahamovať niekoho skôr, než budeme všetci banovať. „Rebel Šimko" totiž poodhalil jednu z vážnych tráum súčasnej spoločnosti: ak má byť náš ekonomický zázrak vykúpený atmosférou virtuálnej „železnej ruky" hroziacej každému oponentovi, hoci prichádza s konštruktívnymi pripomienkami alebo nebodaj aj s legitímnymi skupinovými záujmami, tam kdesi sa začína rozpor s hodnotami. A reformy? Avizovaná finančná decentralizácia a bezproblémové prenesenie majetku štátu a kompetencií na samosprávne kraje? Frázy. Ak premiér odhalil „skupinový záujem", ktorý ohrozoval Slovensko, nedostáva sám do ohrozenia iný, legitímny záujem občanov?
Skupinový záujem je pritom pojem, na ktorý sa musíme začať pozerať nielen cez okuliare korupcie či organizovanej trestnej činnosti, za taký by sme potom mali v záujme dôslednosti považovať aj tlak Európskej komisie na zníženie kvót pre U. S. Steel Košice v slobodnom trhovom priestore zatiaľ ešte stále suverénneho štátu. Takže ak pán premiér stavil na letnú „politickú únavu a apatiu" občanov počas uhorkovej sezóny a v argumentácii ohľadom závažných skutočností použil lacné frázy, stavil zle. Únavu a apatiu ešte viac prehĺbil.
Apatia z politického diania tu naozaj je, no možno, s výnimkou hlavného mesta, nie pre prekvitajúci ekonomický zázrak, ale z dôvodu poklesu dôvery v politikov a vďaka nim aj v ústavné inštitúcie.
Nechcem samozrejme podľa stanoviska pána Forgácsa hodnotiť celý tretí sektor, skôr chcem poukázať na nebezpečenstvo našej „spoločenskej únavy", ktorá bola už viackrát príčinou zneužitia moci.
Autor: ANTON ŽELEZNÍK(Autor je nezávislým poslancom VÚC Trnava)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
