Prezident hovorí, politici počúvajú. Názory koalície a opozície na to, čo v správe odznelo, sa líšia. Vľavo premiér Dzurinda, vpravo expremiér Mečiar. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
BRATISLAVA - Prezidentova správa o stave republiky vyvolala u predsedov vládnych strán zhodné reakcie. Tvrdili, že správa bola populistická, nevyvážená a že Rudolf Schuster odštartoval svoju opätovnú kandidatúru na úrad hlavy štátu.
Prezident vláde vyčítal dôsledky reforiem, ktoré ťažia občanov. Myslí si, že Dzurindov kabinet „ako keby odpísal" sociálne najslabších. Obáva sa, že spoločnosti hrozia spontánne protesty a živelné nepokoje.
„Jedno je isté, že minimálne mal prejav, ktorý bol veľmi populistický," povedal šéf SMK Béla Bugár.
Predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský povedal, že Schusterov prejav bol plný fráz. Premiéra Dzurindu bránil tvrdením, že zodpovedný za väčšinu problémov nie je len premiér, ale všetci v koalícii.
Predseda ANO Pavol Rusko povedal, že prezident prišiel s populizmom, „za ktorý by sa nemusel hanbiť ani odborový líder Ivan Saktor". Poznamenal, že prezident napríklad kritizoval slabú podporu malých a stredných podnikateľov, ale zákon o rovnej dani nepodpísal.
Schuster sa vo vystúpení venoval aj kauzám, ktoré v posledných mesiacoch sužovali koalíciu. Myslí si, že témou sa stali „samoproblémy, umelé vyrábanie nepriateľov štátu, úsilie o získanie väčšieho vplyvu v mocenských a ekonomických štruktúrach, keď stranícka disciplína a bezvýhradná lojalita víťazia nad svedomím".
Dotkol sa aj prípadu nelegálneho odpočúvania. „Ak sa jasne preukázalo, že v Slovenskej republike je možné odpočúvať politikov, podnikateľov i médiá, bolo treba okamžite konať, začať vyšetrovanie, a nie spustiť niekoľkonásobné hľadanie a označovanie vinníkov prostredníctvom médií," povedal prezident.
Zodpovední politici mali podľa neho neodkladne riešiť kontrolu a koordináciu tajných služieb v inštitucionálnej rovine, a nie tak ako doteraz len v personálnej. Povedal, že aj aféra „skupinka" sa začala najskôr so všetkými charakteristickými črtami mediálnej a spravodajskej hry.
Bývalý minister Ivan Šimko označil prejav hlavy štátu za „vážny", s niektorými názormi však nesúhlasil. Šimko považuje za škodu, že premiér Mikuláš Dzurinda nekomentoval tú časť prezidentovej správy, ktorá sa zaoberala situáciou v koalícii a kauzami. „Je škoda, že sa tomu premiér vyhol, ale možno vedel, prečo," podotkol.
Pavlovi Ruskovi sa nepáčila prezidentova kritika nadvlády strán. „Honba na straníkov je veľmi nebezpečná, lebo vyháňate z prostredia, ktoré má riadiť štát, veľmi kvalitných ľudí," poznamenal. (sp)
O čom bola správa
Čo prezident v správe kritizoval
* politikov, ktorí zneužívajú moc,
* premiéra Mikuláša Dzurindu, „ako keby uvažoval iba v prospech svojej strany",
* koalíciu, ktorá nevie, či má väčšinu a nevie, o čom rozhoduje koaličná rada,
* že sa rozmáha vláda politických strán - „ten, kto nie je v správnej strane" a „nemá rovnaký názor ako jej predseda", nemôže zastávať významnejší post v štátnej správe a často ani v samospráve,
* chýbajúci dokument - víziu o budúcnosti štátu pred vstupom do Európskej únie a po ňom,
* nedostatočnú pripravenosť na čerpanie fondov Európskej únie,
* „Vojnu severu proti juhu" o stavbu diaľnice - stavať treba všade
* slabú pomoc malým a stredným podnikateľom,
* privatizáciu - nemala by o nej rozhodovať vláda, ale parlament. Kabinet sa má poučiť z „nevýhodnej" privatizácie plynární,
* zvyšovanie dôchodkov - zvýšenie o 6 percent môže valorizáciou nazvať len „cynik". Primerané nie je ani plánované zvyšenie o 260 korún v budúcom roku.
* vládu, že rezignovala na sociálny charakter štátu,
* situáciu v zdravotníctve, zastal sa lekárnikov, pretože najväčším dlžníkom zdravotníctva je podľa neho štát,
* nedostatok financií pre školstvo a kultúru, varoval, že o niekoľko rokov sa to vypomstí na kvalite a úrovni vzdelanosti,
* obchodovanie a možno aj „kšeftovanie" s nedostavanou budovou Slovenského národného divadla,
* chýbajúci zákon o športe.
Čo prezident pochválil
* úspechy v zahraničnej politike a jednotu v tejto oblasti,
* znižovanie nezamestnanosti. Považuje ho skôr za výsledok pasívnych krokov a administratívnych opatrení, a nie aktívnej politiky zamestnanosti.
Ako vysvetlil vracanie zákonov
Zákony sa pripravujú bez analýz, nekoncepčne, a neraz sa musia opätovne meniť. Prezidenta mrzí, že kritici vracania zákonov sa uchyľujú k „lacnej demagógii", že to robí napríklad z politických dôvodov, že ide o súčasť predvolebnej prezidentskej kampane, alebo že prezident ide proti reformám. Naopak, myslí si, že niektoré negatívne dosahy zákonov sa zľahčujú a „z reformy sa stalo zaklínadlo".
(sp)
