Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je dieťaťom dvoch nezlučiteľných prístupov. Václava Havla, pokiaľ ide o myšlienku, a Kataríny Tóthovej, pokiaľ ide o významnú časť realizácie. Toto absurdné spojenie prinieslo na svet všetky svoje absurdné dôsledky. Na jednej strane úplnú nezávislosť a prostriedky zo štátneho rozpočtu, na druhej strane politickú servilnosť, nekvalitné služby a netransparentnosť. Výsledkom je hanba.
Ročne 5 - 7 miliónov korún z rozpočtu spotrebovalo stredisko na činnosť, ktorej kvalitu kritizovali mnohí experti. Ešte v roku 2001 stačilo stredisku na prežívanie opísať svoje vzdelávacie aktivity v štýle „Účastníci seminára ... zhodne konštatovali, že pri rôznych kultúrno-vzdelávacích činnostiach sa ešte stále vyskytujú prvky rasizmu a intolerancie, čomu je potrebné predchádzať." Nuž, veru je!
Správna rada prežila niekoľko demonštratívnych odchodov slušných ľudí, ktorí neboli ochotní poskytnúť svoje meno na krytie činnosti pochybnej kvality a hospodárenia. Tlač márne poukazovala na to, že sa publikácie strediska tlačia za lukratívnych podmienok vo firmách prepojených na výkonného riaditeľa či niektorých členov správnej rady. Nikto doteraz nepreskúmal, či je pravda, že bývalý výkonný riaditeľ strediska Srebala naozaj kontraktoval niektoré zo spoločností Tip Servis, R. S. Royal Service alebo Bedeker Slovakia, v ktorých figuroval alebo figuruje ako spoločník. Stredisko sa úporne a vytrvalo bránilo kontrole NKÚ. Srebala tvrdil, že NKÚ právomoc kontrolovať nemá, že predseda NKÚ prekročil svoje právomoci, že zvažuje možnosť obrátiť sa na súd...
Vtedajšia predsedníčka správnej rady poslankyňa za HZDS Marta Aibeková nevydržala a požiadala NKÚ o kontrolu, ten ju ohlásil na 21. mája 2002, ale v deň kontroly bol NKÚ doručený list, v ktorom Srebala označil Aibekovej požiadavku za jej súkromnú iniciatívu a kontrolu NKÚ opäť odmietol. NKÚ sa následne obrátil na správnu radu, aby prijala opatrenia na vykonanie kontroly. Za správnu radu už komunikoval jej nový predseda Jozef Madliak - aj on označil iniciatívu Aibekovej za prekročenie oprávnení. Vyjadril záujem doriešiť záležitosť po rokovaní správnej rady. Kontrola doteraz neprebehla.
Keď poslanec László Nagy oznámil, že budú riešiť problematiku strediska na schôdzi parlamentného výboru 2. júla 2002, riaditeľ Srebala mu listom z 28. júna oznámil, že z dôvodu čerpania plánovanej dovolenky od 1. do 19. júla sa nemôže na schôdzi zúčastniť. Poslanec Nagy teda určil poslanecký prieskum na 14. augusta. Avšak 13. augusta bol výboru doručený list Srebalu, v ktorom informoval o nemožnosti vykonať prieskum, keďže všetci pracovníci čerpajú „celopodnikovú" dovolenku od 5. do 23. augusta, a to údajne preto, lebo ich pôvodná júlová dovolenka bola zrušená práve z dôvodu plánovaného prieskumu... Ďalšie kolo sa nekonalo, prišli voľby.
Správna rada, kontrolný orgán strediska, bola postavená na princípoch, z ktorých postačí menovať jeden: V čase neprítomnosti predsedu správnej rady vedie rokovanie správnej rady výkonný riaditeľ strediska. Riaditeľ strediska, ktorý sa zodpovedá správnej rade, teda vedie jej rokovania. Takto bolo stredisko „zabetónované" až do polovice roku 2003.
Zásadnú zmenu priniesla novela zákona o zriadení strediska. Bola ustanovená nová správna rada, košická právnická fakulta však do nej nominovala opäť Jozefa Madliaka. Keď nová rada riešila voľbu nového výkonného riaditeľa a prístup k dokumentom strediska, opakoval sa scenár, ktorý Srebalovi vždy vyšiel. Raz odhodlane vyhlásil, že „...neplatné uznesenia správnej rady nebudem rešpektovať a celé prvé rokovanie správnej rady považujem za nulitné vrátane z toho plynúcich dôsledkov". V inom prípade bolo uznesenie „nesplniteľné, a teda neplatné". Dokumenty z hospodárenia strediska rada nemohla dostať, pretože podľa Srebalu kontrolovala činnosť v minulom období predchádzajúca rada, tá ju aj schválila, a nová rada nemá v kompetencii kontrolu minulých období...
Situáciu mohol vyriešiť nový výkonný riaditeľ. Správna rada ho volila viackrát, ale neúspešne. Madliak napriek všetkému dvakrát navrhol bývalého riaditeľa Srebalu - ten pri vypočutí kandidátov tvrdil, že nevie, odkiaľ sa v médiách vzali informácie, že bránil kontrole NKÚ. Až 21. novembra rada zvolila novú riaditeľku Vieru Mrázovú, bývalú sudkyňu Ústavného súdu SR.
Srebala neuznáva legitimitu správnej rady ani novej riaditeľky - hoci pred správnou radou dvakrát sám kandidoval. Odmieta odovzdať funkciu a materiály a stále sa cíti byť štatutárnym zástupcom strediska. Neprekáža mu, že v zmysle zákona sa zvolením riaditeľa končí funkčné obdobie starého riaditeľa. Posiela na súdy nezmyselné žaloby a kým súdy nerozhodnú, funkciu neodovzdá. Je skrátka zvyknutý na to, že treba „vydržať". Dosiaľ buď odpadli tí, čo stáli proti nemu, alebo sa zmenili pomery (voľby), alebo sa na vec na čas zabudlo.
A možno hrá vabank. Stráca totiž sebakontrolu: členom správnej rady naposledy bránil používať zariadenie strediska a pracovať v priestoroch strediska (v knižnici sú vraj životu nebezpečné žalúzie!). Pri pokuse okopírovať úradný záznam sa odohrala scéna ako vystrihnutá z učebnice pre eštébákov: Srebala vytrhol elektrickú šnúru ku kopírke, a keď sa ju autor tohto článku pokúsil zapojiť znova, začal kričať „Napadli ste ma... kopol ma prúd..."
Som presvedčený, že sa správnej rade a novej výkonnej riaditeľke podarí v najbližších dňoch dotiahnuť vec dokonca v súlade s právnymi predpismi. Správna rada hneď na prvom zasadnutí požiadala NKÚ o vykonanie kontroly a NKÚ ju ohlásil na začiatok roka 2004. No a do budúcna stojí pred strediskom výzva: Musíme mu dať reálny a zmysluplný obsah.
;
Autor: PAVOL ŽILINČÍK(Autor je právnikom, členom správnej rady
Beata
Balogová
