Ivan Šimko sa vyviazal z koaličnej zmluvy. Zakladá poslanecký klub i nové politické teleso. Vzplanuli vášnivé diskusie, či sa vláda dostáva do imaginárnej, formálnej, alebo faktickej menšiny. Tí dezorientovanejší spomínajú aj predčasné voľby a všetci korporatívne otvorenie koaličnej zmluvy. To je vôbec najvtipnejšie - ona už otvorená predsa je.
Článok 6 šiesteho oddielu koaličnej zmluvy: „Koaličná zmluva zaniká pred dohodnutou dobou účinnosti tiež v prípadoch, ak dôjde (...) k takým zmenám subjektov (...), ktoré znamenajú zásadnú zmenu pomeru síl v NR SR." Ak sa o „zásadnej zmene síl" mohlo diskutovať v prípade dezercií z ANO, tentoraz špekulovať naozaj niet o čom. Jednoducho a jasne - všetci aktéri, na čele s premiérom, mali už v pondelok večer sedieť za rokovacím stolom. Taký by bol jediný štandardný postup v novej politickej realite. Namiesto toho padajú zavádzajúce vyhlásenia, ktoré smerujú k predlžovaniu neprehľadnej situácie.
Platformisti hlásia, že oni neiniciujú rozhovory o zmenách vo vládnej koalícii. Prečo práve oni nie? Veď zmenili politické pomery a voliči nevedia, koľko bije. Bez presného pomenovania požiadaviek a cieľov len pokračujú v mätení verejnosti. Visieť vo vzduchoprázdne, loviť v politickom chaose a kontrahovať s koalíciou zákony v nejakom ad hoc režime je predstava možno príťažlivá, ale „hodnotovej politike" veľmi vzdialená.
Prvý, kto by sa mal starať o podporu vlády, je premiér. Ak hovorí, že „žiadne miesto vo vláde nie je voľné" (a pod.), vychádza z toho, že Šimka dobre pozná. Neudrie do stola, lebo neunesie zodpovednosť rozbíjača. Odhad to nie je zlý, ale nerieši problém, že vláda už nemá podporu 28 poslancov SDKÚ, ale iba 21. Preto sú mimo aj stanoviská KDH a SMK, ktoré v podstate tiež len vyčkávajú, k čomu sa rozkýve Dzurinda. Niet na čo čakať - s Ivanom Šimkom si treba sadnúť a dohodnúť pravidlá a podmienky. Staré už neplatia, nové neexistujú.
