ila na prelome tretieho a štvrtého storočia v Syrakúzach na Sicílii v rodine bohatých kresťanov. Obdivovala svätú mučeníčku Agátu a už ako dieťa sa aj ona zasvätila Bohu. Agáta sa jej neskôr zjavila a predpovedala jej mučenícku smrť. Keď krásna Lucia odmietla bohatého pohanského ženícha, ten ju obžaloval, že je kresťankou. Konzul Paschasius dal Luciu uväzniť. Chcel ju odviesť do nevestinca, ale vojaci ňou nemohli pohnúť. Nato prikázal okolo nej rozložiť horiace drevo, smolu a síru, plamene sa jej však nedotkli. Napokon jej kat prebodol hrdlo mečom. Tak žila ešte niekoľko dní. Stihla predpovedať smrť cisára a blízky pokoj pre cirkev.
Deň svätej Lucie bol až do zavedenia gregoriánskeho kalendára v roku 1582 považovaný za najkratší deň roka. V tento deň sa dostávali podľa našich predkov k moci škodlivé sily. Na obranu pred nimi potierali veraje cesnakom, vyrábali Luciine stolčeky a podobne. Gazdiné tiež siali itko do kvetináčov, aby sa dozvedeli, aká bude úroda. Plané sily mal odohnať aj buchot a lomozenie, preto mládenci hádzali do vrát a dverí na maštaliach staré hrnce a črepy, na svoje si prišli aj trlice a trepačky. Žena si nemala sadať pod kúdeľ, lebo keby ju pri robote chytila ”Lucka, čo v tento deň pomedzi ľudí kľucká”, mohla by priadku prebodnúť jej vlastným vretenom. V niektorých dedinách dodnes chodia ”Lucky” – postavy zahalené do bieleho plátna s maskou na tvári, alebo na bielo zamúčené, s cesnakovým vencom na hlave a s husím krídlom v ruke. Chodia od domu k domu a ometajú steny, čím symbolicky vyháňajú zlo. Medzi známe zvyky patrí aj liatie olova do vody cez prstenec zo skrúteného brezového prútika: olovený útvar podľa povery ukazuje, aké bude zamestnanie budúceho manžela tej, čo kov liala.
