Ministerstvo školstva na svojej internetovej stránke zverejnilo a dalo na pripomienkovanie Návrh na zrušenie úlohy č. 13 na mesiac september Plánu legislatívnych úloh vlády SR. Školský zákon, ktorým sa má do života uviesť projekt Milénium, sa teda opäť odkladá. Nový termín prípravy zákona sa v návrhu stanovuje na 31. decembra 2003. V súvislosti s tým sa obávam, že ministerstvo nám na pripomienkovanie chce nechať čas od Štedrého večera do Silvestra. Proti takémuto postupu vznášam verejnú námietku a vyzývam ministerstvo, aby predložilo zákon na diskusiu aspoň na jeden mesiac.
Omnoho viac ma však znepokojila iná vec. Predkladacia správa obsahuje na pohľad bezvýznamnú formulku: „Predložený materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť." Vo vládnom programe nájdete desiatky priorít, medzi nimi aj školstvo. Skutočné priority sa skrývajú v citovanej vete.
Priority vlády odzrkadľujú hodnoty, ktoré vyznáva. Škoda, že zo slovníka Ivana Šimka tak skoro vypadlo slovné spojenie „politika hodnôt". Dúfal som, že jeho vzbura rozpúta v spoločnosti i v stranách debatu o revízii hodnôt. Dnes však už ide len o poslanecké kluby a koaličnú zmluvu (čiže o moc) a o to, kto za koho lobuje (čiže o ekonomiku).
Aj v prioritách vlády ide, ako sa zdá, predovšetkým o ekonomiku. Zaujímajú ju vplyvy na „financie, ekonomiku, zamestnanosť". Slováci vnímajú svoj život primárne cez ekonomiku. Vláda vníma stav krajiny cez ekonomické ukazovatele. Táto hodnotová (dez)orientácia nemá v spoločnosti alternatívu. Dva póly politického spektra, komunizmus (ako ideológia) a liberalizmus, majú k sebe až prekvapivo blízko. Človeka vnímajú prvotne ako ekonomickú bytosť. A tak je ekonomika hlavnou témou politiky. Nie je to špecialita Slovenska a nie je to novinka. Celá studená vojna stála na súboji ekonomických teórií. Sociálne istoty riadenej ekonomiky (za cenu riadenia životov ľudí) proti konzumu v slobodnom trhovom prostredí.
Keď Peter Tatár v predvolebnom šote propagoval pravdovravnosť ako najlepšiu reformu, skončila jeho strana hlboko pod hranicou zvoliteľnosti do parlamentu. Veď z pravdy sa človek nenaje, neošatí ani nezaplatí nájomné. Pravda nie je ekonomickým stimulom. Ľudia radšej, podľa rady Smitha a Hayeka, slobodne sledujú svoje (ekonomické) ciele. Často pritom, podľa rady Marxa a Lenina, očakávajú zlepšenie svojej (ekonomickej) situácie od otecka štátu.
Ježiš nabádal bohatého mládenca: „Rozdaj všetko, čo máš." Tým ponúkol alternatívu liberalizmu. Ustarostený ľud napomenul slovami: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné (teda ekonomické istoty pozn. aut.) vám bude pridané." Alternatíva komunistickej ideológii. Ako to však povedať ľuďom, pre ktorých je bohom mamon? Ako prezentovať Krista, aby nevyzeral ako ukrižovaná karikatúra akčného hrdinu? Ako hovoriť o Božom kráľovstve, aby ho ľudia nevnímali len ako skrachovanú obchodnú značku?
Kto vyčísli celkový deficit verejných mravov? Kto vypočíta výšku morálneho dlhu Slovenska voči budúcim generáciám? Kto dokáže stanoviť mieru zamorenia svetonázorov duchovnými jedmi?
Školstvo sa stane prioritou vtedy, keď si ľudia začnú vážiť učiteľa. Učiteľa si ľudia začnú vážiť vtedy, keď pochopia, že im dáva niečo cenné. Najprv však musia pochopiť, že cenné nie je len to, čo sa dá skonzumovať, prípadne speňažiť. Paradox je v tom, že to pochopia asi až vtedy, keď budú musieť za vzdelanie platiť.
Autor: MARTIN KRÍŽ(Autor je učiteľom na Gymnáziu v Skalici)

Beata
Balogová
