Šimkov nárok je oprávnený. Akurát nie je jasné, prečo podmienky, za akých chce platforma podporiť koalíciu, už tri dni nepoznáme. Vraj ich bude konkretizovať až partnerom. Čo sú tajné? Nie - ony neexistujú. Šimko a jeho „skupinka" potrebujú čas, aby si usporiadali myšlienky. Opustili koalíciu bez konkrétnej predstavy o taktike a stratégii v najbližšej budúcnosti. To je skoro trestné, veď rúbať sa dá vysoko. Mikuláš Dzurinda môže zostať plnohodnotným premiérom, len ak si to budú priať oni. Svoju pozičnú výhodu si len dostatočne neuvedomujú. Opcie rátajúce s Vojtechom Tkáčom či časťou HZDS sa síce už rozpočítavajú, sú však menejcenné. Udržali by azda vládu, viedli by však k samovznieteniu toho, čo ešte zostalo z SDKÚ.
Koaliční lídri navrhujú usporiadanie vzťahov podľa modelu KDH-2000. Teda dodatok ku koaličnej zmluve, ktorý by definoval podmienky pristúpenia pridruženého člena - účasť v koaličnej rade, status quo v ústavných funkciách (a pod.). Formula 4 + 1, ktorú pre KDH presadzoval najmä Béla Bugár, však teraz nie je politicky opodstatnená; kým prvá Dzurindova vláda by sa dožila volieb aj bez podpory KDH, druhá bez Šimka nemôže. Teda nie v dobrom zdraví. A to vie aj Dzurinda. Štandardná a politicky správna je teda nie príloha koaličnej zmluvy, ale jej rozšírenie o pristupujúceho člena (hoci by mal iba 5 mandátov). So všetkými dôsledkami vrátane delenia ústavných funkcií.
Ak toto Šimko nebude žiadať, je diletantom. To isté platí o KDH a SMK, ak ho nepodporia. Majú jedinečnú šancu uzemniť naparujúceho sa premiéra a ozdraviť pomery. Reči, že niet vôle otvoriť koaličnú zmluvu, nech rozprávajú starej materi a slovenským politológom. Od pondelka je otvorená a oni to všetci vedia.
