Martin Mazák sa narodil 12. decembra 1913 v Rajeckej Lesnej. Ako pätnásťročný sa dostal k saleziánom, ktorí ho v roku 1929 spolu s inými chovancami poslali študovať do Talianska a neskôr do severnej Afriky. Venoval sa štúdiu klasickej tomistickej filozofie. Licenciát získal v Lyone, kde ho roku 1945 vysvätili za kňaza. Krátko po vysviacke ho pričinením generála de Gaulla poslali znova do Tuniska, kde pôsobil v saleziánskom ústave ako školský radca, predstavený a profesor francúzštiny, latinčiny a gréčtiny. V roku 1952 ho predstavení preložili do Švajčiarska, ktoré sa stalo jeho druhou vlasťou. V roku 1956 sa stal profesorom Saleziánskej školy v Morges neďaleko Lausanne. V roku 1969 ho miestny biskup poveril starostlivosťou o Slovákov a Čechov vo všetkých francúzsky hovoriacich kantónoch Švajčiarskej konfederácie. Slovenskú aj českú katolícku misiu viedol až do ich zrušenia v roku 1990.
Počas vyše štyridsaťročného pôsobenia vo Švajčiarsku sa stal uznávanou autoritou nielen v cirkevných kruhoch, ale aj v kultúrnom a politickom prostredí. Na pôde jeho katolíckej misie vzniklo Združenie priateľov Slovenska vo Švajčiarsku, neskôr premenované na Združenie Slovákov vo Švajčiarsku. Venoval sa najmä slovenskej mládeži. Pozornosť si zasluhuje jeho mecenášska štedrosť pri podporovaní a šírení slovenskej knihy v zahraničí. Bol dlhoročným sponzorom slovenskej účasti na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Ženeve. Jeho heslo ”Národ, ktorý nemá právo hovoriť za seba, čaká, aby druhí, ktorí sú slobodní, hovorili v jeho mene” sa stalo hybnou silou slovenských exulantov. Za zásluhy bol 10. februára 1976 zvolený za riadneho člena Slovenského ústavu v Ríme, o rok neskôr za predsedu Spoločnosti pre slovenskú kultúru “Liber” v Lausanne a v roku 1978 sa stal členom v Čestnom poradnom zbore Svetového kongresu Slovákov. Je laureátom jubilejnej medaily Matice slovenskej (1993, 1998).
Informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
