Ekonómovia rozpočet privítali, boja sa o dane

BRATISLAVA - Čerstvo schválený štátny rozpočet má byť podľa koalície úspornejší a priehľadnejší ako tie minulé. Hoci sa schodok verejných financií v parlamente zvýšil na 3,93 percenta z hrubého domáceho produktu, aj tak je rekordne nízky a približuje sa európskym pravidlám.

Minister financií Ivan Mikloš rozpočet považuje za prelomový, i keď sa pri hlasovaní nenaplnili celkom jeho predstavy. „Umožňuje fungovanie a uskutočnenie reforiem a súčasne aj vstup Slovenska do Európskej únie," povedal. Rozpočet je v histórii prvý, v ktorom sú komplexne zahrnuté aj vplyvy vstupu do únie. „Vytvárame ním tlak na úspory a na zodpovednejšie a disciplinovanejšie nakladanie s verejnými prostriedkami," dodal minister.

Ekonomickí analytici hodnotia schválený rozpočet celkovo pozitívne. „Považujem ho v porovnaní s jeho predchodcami za lepší," povedal Viliam Pätoprstý, ekonomický analytik UniBanky. Zároveň oceňuje, že sa už plne prešlo na európsku metodiku, ktorá nezakrýva deficit verejných financií.

„Hospodárenie štátu je budúci rok určite omnoho prísnejšie, výdavky sú limitované, čo vytvára aj dlhodobé predpoklady, aby v budúcnosti enormne nenarastali," tvrdí analytik Tatra banky Robert Prega.

Parlament rozhodol, že príjmy z privatizácie vo výške 18,4 miliardy, ktoré mali pôvodne smerovať do štátneho rozpočtu, sa použijú najmä na odlženie zdravotníctva. Zvýšenie plánovaného schodku o 18,5 miliardy však podľa ekonómov nie je zásadnou zmenou.

Problém ekonómovia nevidia ani v zvýšení celkového deficiu verejných financií na 3,93 percenta z HDP. „Z hľadiska ekonomickej stability nejde o moment zasluhujúci si obavu. Je to skôr negatívny signál o strate principiálnosti v hľadaní zdrojov na každú dodatočne vynaloženú korunu," myslí si Pätoprstý.

Hlavný ekonóm VÚB Vladimír Zlacký však upozornil, že v ďalšom znižovaní schodku treba byť opatrný. „Znižovanie schodku je nevyhnutné, vláda by však mala k nemu pristupovať citlivo, aby v snahe príliš skoro naplniť maastrichtské kritériá neobetovala dôležité štrukturálne reformy," zdôraznil.

Za najväčšie riziko rozpočtu považujú analytici nenaplnenie daňových príjmov. „Daňová legislatíva prechádza najväčšou zmenou a plánovanie sa tak stáva zložitým," hovorí Viliam Pätoprstý.

Situácia, z tohto roku, keď v rozpočte zrazu chýbalo niekoľko miliárd a vláda musela zvýšiť spotrebné dane, by sa však podľa Mikloša nemala opakovať. „Myslím si, že príjmy sú naprojektované reálne." Zdražovanie však rozpočet prinesie. Pridaných 200 miliónov na školstvo chce štát získať májovým zvýšením dane z tabaku.

Z akých čísel vychádza rozpočet

Zmeny oproti vládnemu návrhu

* príjmy sa znížili o 18,51 miliardy, výdavky zvýšili o 440 miliónov a schodok o 18,51 miliardy korún,

* 18,4 miliardy z privatizácie, ktoré mali pôvodne smerovať do štátneho rozpočtu, sa použijú najmä na oddlženie zdravotníctva,

* daňové príjmy sa zvýšili o 200 miliónov pre zvyšovanie spotrebnej dane z tabaku v budúcom roku. Použijú sa pre regionálne školstvo,

* keďže parlament neodsúhlasil návrh na zmenu veľkosti obcí, ktorým sa má vyplácať dotácia, ušetrí sa 240 miliónov korún,

* zvýšenie priamych platieb v poľnohospodárstve na 52,5 percenta si vyžiada dodatočných 340 miliónov. Pôjde o peniaze pôvodne určené do rezervy vlády, na podporu stavebného sporenia, na obranu a časť štát získa presunmi v kapitole pôdohospodárstva,

* 300 miliónov pôjde na valorizáciu dôchodkov. Pôvodne sa uvažovalo s 5 percentami od 1. júla. Dôchodky sa však budú zvyšovať o 7 percent, ale až v auguste,

* na investičné stimuly poslanci vyčlenili 230 miliónov,

* štátna prémia stavebného sporenia bude 2500 korún,

* štát príjme vládny úver na spolufinancovanie štrukturálnych fondov do sumy 3,79 miliardy,

* vláda zoberie od Európskej investičnej banky miliardový úver so štátnou zárukou pre železnice. (tc)

* výnosy z dane z príjmu prirodzených monopolov a veľkých spoločností budú rozdeľované medzi obce a mestá nie podľa sídla spoločnosti, ale pomerne podľa počtu obyvateľov - návrh Igora Šulaja (Smer)

* 150 miliónov pôvodne určených do rezervy vlády pôjde policajnému zboru - návrh Roberta Kaliňáka (Smer),

* o 200 miliónov sa znížil rozpočet SIS na návrh nezávislého poslanca Branislava Opaterného,

* 95 miliónov pôvodne určených do rezervy vlády pôjde na multifunkčné kultúrne a knižničné centrum, 5 miliónov na starostlivosť o krajanov v zahraničí a 100 miliónov na stavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií, tiež na návrh Opaterného,

* o 50 miliónov viac dostane SAV na návrh Dušana Čaploviča (Smer),

* dotácie pre samosprávne kraje sa zvýšia o 350 miliónov na úkor peňazí na štátom platené poistné na starobné a invalidné poistenie za vybrané skupiny občanov z kapitoly ministerstva práce, na návrh Antona Blajska z HZDS,

* presunú sa výdavky na zdravotníctvo pre jednotlivé VÚC, na návrh Zsolta Komlósyho z SMK dostane Bratislavská župa naviac (76 miliónov),

* zvýšenie výdavkov na mzdy pre kanceláriu ombudsmana o 4 milióny presadil László Nagy z SMK,

* v kapitole zdravotníctva poslanci účelovo vyčlenili 20 miliónov na podporu hospicov, navrhla to Mária Demeterová z KDH,

* prešiel tiež návrh Imricha Hamarčáka z ANO, aby z výnosu z cestnej dane išlo do štátneho rozpočtu len 55, a nie na 60 percent. Rozpočty obcí tak získajú 45 percent, namiesto 40. (tc)

Vyššie príjmy majú ísť prednostne farmárom

BRATISLAVA - Parlament prijal návrh viacerých uznesení k rozpočtu. SMK spočiatku požadovala, aby štát doplatil poľnohospodárom priame platby až na úroveň 55 percent z priemeru v Európskej únii. Napokon súhlasila aj s 52,5 percenta. Parlament včera požiadal vládu, aby použila vyššie príjmy rozpočtu prednostne na doplatok k priamym platbám.

Šéf finančného výboru parlamentu Pál Farkas z SMK presadil, že štvrťročne sa bude hodnotiť aktuálny stav a vývoj daňových nedoplatkov a prijme sa aj opatrenie na ich vymáhanie a na zamedzenie ďalšieho nárastu.

Poslanec Vojtech Tkáč z ĽÚ bol úspešný s návrhom, podľa ktorého snemovňa žiada vládu, aby pri rokovaniach s orgánmi únie presadzovala zaradenie zdrojov na financovanie dôchodkových reforiem mimo okruhu maastrichtských kritérií o deficite verejných financií. (sp)

Koľko z rozpočtu pôjde do Európy

Výška predvstupovej pomoci v budúcom roku bude vyše 7,3 miliardy korún. Celkové príjmy z rozpočtu únie smerujúce na Slovensko by mali byť vyše 24 miliárd.

Slovensko do všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev odvedie 10,2 miliardy korún. Treba ich vyčleniť vo výdavkoch štátneho rozpočtu ako nový výdavkový titul. (tc)

Vplyv vstupu na štátny rozpočet:

Príspevky do všeobecného rozpočtu ES - 10,165 mld

Špeciálna kompenzácia + 2,940 mld

Ušetrené prostriedky v pôdohospodárstve + 1,273 mld

Pohľadávka na priame platby + 3,394 mld.

Spolu - 2,558 mld

Do európskych fondov prispejeme:

Štrukrurálne fondy 1,975 mld

Kohézny fond 0,42 mld

Rezerva na štrukturálne operácie 0,53 mld

Spolu 2,542 mld

Príjmy z rozpočtu EÚ:

Príjmy z predstupovej pomoci:

ISPA 3,214 mld

SAPARD 1,055 mld

PHARE 3,102 mld

Spolu 7,371 mld

Príjmy z vnútorných politík

* na budovanie inštitúcií 0,22 mld

* na vnútorné opatrenia 0,9 mld

* na budovanie Schengenských hraníc 0,74 mld

Z prostriedkov krajín EFTA

* 0,6 mld

* platia Nórsko, Island a Lichtenštajnsko za možnosť využívať vnútorný európsky trh

Koľko štát chce vybrať na daniach:

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku 51,78 mld

z toho:

dane z príjmov fyzických osôb 18,62 mld

dane z príjmov právnických osôb 22,0 mld

Majetkové dane 1,5 mld

Daň z pridanej hodnoty 97,7 mld

Spotrebné dane 40,896 mld

Clá a iné 1,630 mld

Daňové príjmy spolu 195,238 mld

Daňové a odvodové zaťaženie by malo poklesnúť

Hoci budúcoročný rozpočet počíta s vyššími daňovými príjmami ako tohtoročný, rast ekonomiky zabezpečí, že ich pomer bude nižší. Obyvateľov aj firmy vďaka daňovej reforme čaká nižšie zaťaženie. Celkovo sa znížia aj odvody do sociálnych fondov. Zvyšovať by sa ešte mala daň z tabaku a to od mája budúceho roka.

Zmena zaťaženia