využitie tohto času na ústretové hľadanie prijateľného riešenia." Neúspech bruselského summitu je podľa neho výzvou pre nadchádzajúce írske predsedníctvo, aby pokračovalo v úsilí nájsť prijateľné riešenie otvorených otázok inštitucionálnych reforiem. Predpokladom na prijatie dohody je zachovanie osvedčených európskych mechanizmov a princípov a dobrá vôľa a ústretovosť zúčastnených strán.
Figeľovi, ktorý v súčasnosti pôsobí vo funkcii predsedu Zahraničného výboru NR SR, sa nepozdávajú návrhy Francúzska a Nemecka, ktoré by chceli zvýšiť váhu väčších krajín pri rozhodovaní v budúcej únii. "Bezdôvodne opustiť osvedčený model (jedna krajina - jeden hlas) nepovažujem za rozumné," povedal.
Figeľ nechcel špekulovať o tom, či by sa Slovensko malo pripojiť k akejsi užšej únii, ktorej vytvorenie podľa niektorých informácií plánujú navrhnúť šiesti zakladajúci členovia EÚ. S takýmito plánmi Figeľ nesúhlasí. "Vytváranie nových štruktúr by znamenalo opustiť úsilie o spoločné riešenia a o jednotu celého spoločenstva. Považujem to v tejto chvíli za príliš rizikové pre ďalší vývoj rokovania o reforme európskych inštitúcií," tvrdí Figeľ.
Lídrom únie sa na bruselskom summite nepodarilo preklenúť rozpory najmä v otázke hlasovacích práv. Poľsko a Španielsko trvalo na zachovaní ustanovení zo Zmluvy z Nice, zatiaľ čo Nemecko a Francúzsko presadzovalo princíp dvojitej väčšiny. Podľa ich návrhu by sa rozhodnutia únie prijímali väčšinou hlasov, zároveň by s nimi však museli súhlasiť štáty, v ktorých žije viac než 50 percent obyvateľov EÚ.
Francúzsky prezident Jacques Chirac ani britský premiér Tony Blair si však nemyslia, že by sa EÚ ocitla vo vážnej kríze. "Máme inštitúcie, ktoré fungujú, pokročili sme v procese rozširovania, ktorý bude zavŕšený 1. mája," uviedol na tlačovej konferencii v Bruseli Chirac. "Domnievam sa, že to nakoniec vyriešime," mieni britský premiér. Taliansky premiér Silvio Berlusconi naopak vyhlásil, že summit skrachoval pre "úplnú nezhodu" predstaviteľov členských krajín únie.
Pokračovanie medzivládnej konferencie, ktorá sa má dohodnúť na konečnom texte európskej ústavy, bude až v roku 2005 počas luxemburského predsedníctva. Po pracovnom obede, na ktorom sa lídri únie definitívne dohodli na tom, že sa nedohodli, to oznámil švédsky premiér Göran Persson.
Šesť zakladajúcich členov EÚ údajne pripravuje návrh na hlbšiu integráciu, ktorá by bola otvorená aj ďalším záujemcom z radov členov EÚ. Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko, ktoré v roku 1951 založili Európske spoločenstvo uhlia a ocele a v roku 1957 Európske hospodárske spoločenstvo, by mali návrh predložiť v najbližších
