Banská Bystrica 29. septembra (TASR) - Zachovanie a ďalší rozvoj remeselných tradícií v obci a regióne bol hlavným zámerom dnešného už tradičného jarmoku ľudových remesiel v Ľubietovej.
Vlastné umenie na Michalskom jarmoku v parku pred mestským domom predvádzali hrnčiari, košikári, píšťalkári, výrobcovia opaskov, kováči a ďalší majstri z celého Slovenska. Nechýbali ani tkáči kobercov v ľubietovskej dreveničke, výrobcovia drevených šindľov, kresania hrád a iní remeselníci.
V rámci sprievodného programu si podľa slov starostu obce Jána Jančíka prišli na svoje vyznávači folklóru na vystúpení banskobystrického súboru Urpín. Po obci sa návštevníci mohli povoziť na historických kočoch ťahaných koňmi. Deti pritiahla najmä dielňa ľudových remesiel, kde si smelší vyskúšali jazdecké umenie na poníkoch z tamojšej jazdeckej školy. Na svoje si prišli aj labužníci, pre ktorých pripravili miestni poľovníci špeciality zo zveriny a včelári tradičnú medovinu.
Tradícia Michalského jarmoku, ako uviedol pre TASR J. Jančík, siaha až do roku 1792, kedy panovník František II. povolil vtedajšiemu kráľovskému banskému mestu Ľubietová vydržiavať štyrikrát v roku (2. februára, 1. mája, 2. júla a 29. septembra) výročné trhy. Už vtedy bolo toto mestečko známe ťažbou zlata, striebra a medi. Meď, ktorá sa tu ťažila, bola jediná vhodná na výrobu mosadze vo vtedajšom Uhorsku. Okrem baníctva bola obec v tom období známa aj remeselníkmi. Začiatkom 19. storočia tu malo svoje dielne takmer 250 majstrov. Mnohí z nich, napríklad kováči, puškári, mečiari, nožiari a zvonolejári nadväzovali na banskú a hutnícku produkciu. V dielni zvonolejára Lonigera uliali v roku 1686 zvon, ktorý dodnes zvoní v Sampore pri Zvolene. Známi sú aj ľubietovskí hrnčiari, debnári, stolári, obuvníci a iní. Pozostatkom starej debnárskej tradície je svojrázny ľubietovský debnársky tanec.
