Hlasovanie o štátnom rozpočte názorne ukázalo, že Mikuláš Dzurinda je síce premiérom, ale v parlamente „vládne" Ivan Šimko. Jeho poslanci môžu totiž s každým vládnym návrhom urobiť to, čo spravili s rozpočtom, podporiť také zmeny, ktoré si koalícia neželá a ešte sa pochváliť, že zákon vylepšili. Premiér Dzurinda to môže označovať za „trošku detinské a nezodpovedné, keď sa takto chce prejavovať nová politická formácia", ale zodpovednosť za fakt, že nová politická formácia vzniká a že sa chce prejavovať, má práve on a jeho „detinský" spôsob, akým sa zbavil Šimka.
Keby Slobodné fórum a jeho neoficiálny šéf chceli z dnešnej situácie vyťažiť maximum, tak by čo najdlhšie udržiavali svoj bezváhový stav medzi koalíciou a opozíciou. V ňom totiž majú najväčšiu silu a vplyv. S podporou opozície môžu presadiť všetko, čo bude pre SDKÚ a jeho predsedu nepríjemné aj spôsob ustanovovania šéfov NBÚ a SIS. Šimkove požiadavky, že Slovensko musí mať viac volebných obvodov, že treba zrušiť politické nominácie vedúcich úradov miestnej štátnej správy a rekonštruovať vládu, nie sú takej povahy, žeby verejnosť mohli pobúriť, skôr naopak. Premiér Dzurinda ešte zo zotrvačnosti napína svaly, akoby to bol on, kto rozhodne, či nejaké zmeny v koalícii pripustí, ale faktom zostáva, že vláda a koalícia potrebuje Šimka a jeho ľudí oveľa viac, ako Slobodné fórum potrebuje Dzurindu ako premiéra. Ak sa šéf výkonnej moci nedohodne s bývalým partnerom, tak sa stane premiérom, ktorému vládne iná parlamentná väčšina. Keby to neprekážalo jemu, tak to určite bude prekážať SMK aj KDH. Mikuláš Dzurinda sa môže Šimkovi a jeho skupine vyhrážať hlasovaním o dôvere vláde alebo demisiou, ale keby sa k nim pri dnešných preferenciách SDKÚ uchýlil, tak spácha politické harakiri.
Premiér, ktorý nechcel, aby jedno problematické personálne rozhodnutie záviselo od súhlasu jeho ministra, spôsobil, že od exministra teraz závisí celá vláda. Účet za túto chybu príde na jeho adresu. Keď ho odmietne zaplatiť, tak nemusí byť premiérom.
