ú do pripomienkového konania predložilo ministerstvo hospodárstva. Šuchta kritizoval, že nepočíta s novým banským zákonom, ktorý SR potrebuje. V súčasnej legislatíve totiž chýbajú ustanovenia o šetrnom využívaní surovín. Šuchta je za zavedenie ekologickej dane, reformu poplatkov a vytvorenie fondu, z ktorého by banský podnikateľ zabezpečil rekultiváciu znečisteného okolia.
Na Slovensku sa za kilometer štvorcový dobývaného priestoru platí 5 000 Sk ročne. Zo zisku z ťažby dostane štát a obec, v ktorej sa ťaží, len 0,3 až 0,5 percenta, v krajinách západnej Európy je to okolo 15 percent. "Ak to po vstupe do Európskej únie nezmeníme, zahraničné podniky vyťažia naše národné bohatstvo," konštatoval Šuchta. Poukázal ďalej na to, že štátne orgány nemajú prehľad o ekonomickej hodnote ložiska, ktoré odovzdávajú banským podnikom. Nedá sa preto povedať, či sa ťažba oplatí. Podobne je to aj v národnej prírodnej rezervácii Žibrica v nitrianskom regióne, kde by sa mal ťažiť vápenec.
Slovensko nemá ani časové limity dobývania nerastných surovín. Ako konštatoval Peter Nováčik z občianskeho združenia Brečtan, ak s nimi nebude nakladať šetrne, v priebehu 100 rokov Slovensko nebude mať suroviny, ktoré môže využiť v hospodárstve. Rudných ložísk je 75, z toho rentabilné je len v Nižnej Slanej, kde sú zásoby železnej rudy. Nerudných máme 295, z toho stavebných je 287.
