„Pán prezident si najskôr počká, kým mu organizátori petičnej akcie predložia zozbierané podpisy," povedal hovorca hlavy štátu Ján Füle. Potom sa rozhodne, či sa najprv obráti na Ústavný súd s otázkou, či je takéto referendum v súlade s ústavou.
V roku 2000 sa Ústavný súd odmietol zaoberať návrhom koaličných poslancov, ktorí žiadali vyložiť článok ústavy, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.
Poslanec Ivan Šimko vtedy povedal, že by bolo dobré, keby Ústavný súd rozhodol, a opozícia by neprichádzala každé funkčné obdobie „do pokušenia", že si svoju politickú kampaň nechá zaplatiť z daní občanov.
Bývalý šéf federálneho ústavného súdu, advokát Ernest Valko si kladie otázku, či skrátenie volebného obdobia zasiahne do pasívneho volebného práva. Upozorňuje, že sa vytvára výrazný rozdiel medzi postavením poslanca, ktorý môže sľub daný voličom a všetkým občanom plniť štyri roky a postavením poslanca, ktorý môže konať iba počas skráteného funkčného obdobia. Vidí tak nerovnosť medzi postavením poslanca, zvoleného na štyri roky a poslancami, ktorí majú obmedzenú možnosť vykonávať verejnú funkciu napríklad iba polovicu funkčného obdobia.
Šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Ján Drgonec z ANO tvrdí, že poslanci by mali výsledok referenda rešpektovať. „Zrejme je to jediná možnosť. Téza, že poslanci sú viazaní len svojím svedomím, má niekoľko výnimiek." Upozornil, že v ústave sa hovorí o referende a nie o plebiscite. Podľa Drgonca v plebiscite majú obyvatelia hlas poradný, ale v referende má ich hlas priamy účinok. Ak bude teda referendum platné, „výsledok v referende je záväzný".
Parlament sám môže skrátiť svoje volebné obdobie - už sa to stalo v roku 1994. Za dôležitú však Valko považuje odpoveď na otázku, či skrátenie volebného obdobia môže byť predmetom referenda. „Je nepochybné, že Národná rada môže skrátiť svoje volebné obdobie vlastným rozhodnutím formou ústavného zákona, ale je otázne, či na to môže dostať príkaz, ktorý vydali občania v referende," podotkol.
(sp)
Odborári vraj majú 441 799 podpisov
BRATISLAVA - „Prestávame zbierať podpisy," povedal včera šéf Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor. Doteraz podľa neho prišli na odborovú centrálu hárky so 441 799 podpismi občanov. Ústava predpisuje najmenej 350 000 podpisov občanov.
Ak prezident referendum vypíše, odborári budú organizovať podporné akcie zamerané na účasť. Saktor verí, že sociálna situácia ľudí bude silnou motiváciou pre účasť v referende.
Petičnú akciu za vyhlásenie referenda začali odborári s podporou niektorých opozičných strán v polovici novembra.
Referendum o predčasných voľbách podnietilo v minulom volebnom období HZDS a svojich voličov posielal hlasovať aj Smer. V jeseni v roku 2000 sa na referende zúčastnilo len 20 percent voličov a skončilo sa fiaskom. (sita, sp)
Gyula Bárdos (SMK): „Majú právo využiť petičné právo, ale podľa nás je to zneužitie, že sa do toho zapojili politické strany."
Július Brocka (KDH): „V roku 2004 nás čaká niekoľko volieb, prípadné referendum sa stratí. Považujem ho však stále za vyhodené peniaze." Počet podpisov nepokladá za dramatický. „Pokiaľ sme mali signály, tak sa táto petícia nestretávala s veľkou podporou verejnosti, len bola dobre organizovaná."
Ľubomír Lintner (ANO): „Je to signál nespokojnosti. Na druhej strane sú reformy nevyhnutné, hoci otázkou je ich načasovanie, či museli byť všetky naraz. Rok 2004 bude pre referendum politicky rzikový pre túto koalíciu, a pre jednotlivé koaličné strany zvlášť. Ten počet podpisov by si koalícia mala uvedomiť."
Tomáš Galbavý (SDKÚ): „Som presvedčený, že referendum úspešné nebude. Neverím, že predčasné voľby zmenia životnú úroveň ľudí. Na to treba dobrú, morálnu, kvalitnú politiku, dobré vládnutie. A nevidím tu alternatívu." (mar)
