
á.
Mestské zastupiteľstvo v Rožňave rozhodlo, že trojmetrová bronzová socha revolucionára si zaslúži dôstojnejšie umiestnenie a že po desaťročiach by sa mala opäť dostať na verejné priestranstvo. Pamätník chcú postaviť v parku pri Baníckom múzeu. Keďže pozemok patrí Košickému samosprávnemu kraju, ten rozhodol, že pozemok dá mestu do prenájmu na 99 rokov za symbolických 100 korún na rok.
„Chceli by sme predísť zbytočným nedorozumeniam a zabrániť vášniam, ktoré sprevádzali napríklad osadenie súsošia Cyrila a Metoda v Komárne," povedal poslanec KSK Marián Dittrich (KDH). Poslankyňa Edita Angyalová (Smer) nehlasovala: „Som za to, aby socha sa opäť dostala na verejnosť. Ale viem, že na jej umiestnenie majú Rožňavčania rôzne názory. Netrúfla som sa prikloniť k niektorému z nich," zdôvodnila svoje rozhodnutie.
Primátor František Kardoš privítal rozhodnutie krajskej samosprávy. Mesto môže konečne vydať stavebné rozhodnutie na výstavbu pamätníka. „V Rožňave sa hlási k maďarskej národnosti 27 percent obyvateľov. Keď cítia potrebu uctiť si národného hrdinu, nemali by sme im v tom brániť. Socha Lajosa Kossutha patrí k histórii mesta. A rozhodnutie mestského zastupiteľstva, v ktorom sú z devätnástich poslancov len dvaja za SMK, je prejavom veľkorysosti a vzájomnej úcty k histórii oboch národov."
Podľa Kardoša socha, ktorú odlial maďarský sochár József Róna, je majetkom mesta. Vznikla z darov občanov a na hlavnom námestí stála od roku 1907. Po vzniku 1. ČSR v roku 1918 ju odstránili. Na pôvodné miesto sa opäť dostala v roku 1938 po Viedenskej arbitráži, keď Rožňava patrila pod Maďarsko. Po oslobodení mesta v roku 1945 sochu maďarského revolucionára znovu schovali pred zrakmi verejnosti. Pamätník postavia na mieste, kde v minulosti stálo súsošie symbolizujúce spojenie robotníckej a roľníckej triedy.
Kto bol Lajos Kossuth
S jeho menom sa spája zánik Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik samostatného Uhorska. Revolucionár, ktorého v Maďarsku považujú za národného hrdinu, bol poslancom uhorského snemu. V revolučných rokoch 1848 - 1849 presadzoval zrušenie poddanstva, vytvorenie uhorskej vlády, všeobecné volebné právo, zrušenie cenzúry, atď. V prvej uhorskej vláde bol ministrom financií, na jeho príkaz vytlačili prvé uhorské bankovky. Niektorí slovenskí historici mu vyčítajú, že potláčal práva národov a národností Uhorska, teda aj Slovákov, na sebaurčenie. (sen)

Beata
Balogová
